Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Kultúra

Zomrela veľká dáma anglickej literatúry Doris Lessingová

Doris Lessingová Foto: TASR/AP

Vôbec najstaršia laureátka Nobelovej ceny za literatúru všetkých čias, roky nesmela vstúpiť na územie niekdajšej Rodézie a neskôr JAR kvôli ostrej kritike apartheidu.

Londýn 17. novembra (TASR) - Svetoznáma britská spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2007 Doris Lessingová zomrela dnes ráno v Londýne vo veku 94 rokov. Smutnú správu potvrdili vydavateľstvo HarperCollins i literátkini blízki, informovali svetové agentúry.

Rodáčka z vtedy perzského Kermánšáhu mala nešťastné detstvo, v ktorom bola konfrontovaná s pomermi v britských kolóniách v Afrike. V roku 1939 sa vydala za Franka Charlesa Wisdoma, ktorému porodila syna a dcéru, manželstvo však v roku 1943 skončilo rozvodom. O dva roky neskôr sa vydala za Gottfrieda Lessinga, s ktorým mala ďalšieho syna, ktorý zostal u mamy aj po rozvode v roku 1949. Jej literárna prvotina The Grass is Singing sa na trhu objavila po jej presídlení z niekdajšej Južnej Rodézie na Britské ostrovy. Odvtedy tvorí jej bibliografiu viac ako 50 diel, časť z nich bola preložená okrem mnohých iných jazykov aj do slovenčiny a češtiny. Medzi jej významné diela patria román Golden Notebook, jedno z klasických diel feministickej literatúry, rozsiahly aj autobiograficky inšpirovaný cyklus The Children of Violence, či pentalógia The Canopus in Argos Archives.

Doris Lessingová
Foto: TASR/AP


Autorka, ktorú kritici nezriedka prirovnávali k Virginii Woolfovej považujúc obe za najväčšie dámy anglickej literatúry 20. storočia, sa ocenenia jej celoživotného, občas kontroverzne vnímaného a prvkami radikalizmu, feminizmu, antikolonializmu, experimentalizmu či moderny nepohŕdajúceho diela Nobelovou cenou dočkala krátko pred 88. narodeninami.

Vôbec najstaršia laureátka Nobelovej ceny za literatúru všetkých čias, ktorá roky nesmela vstúpiť na územie niekdajšej Rodézie a neskôr JAR kvôli ostrej kritike apartheidu, získala však už skôr celý rad iných ocenení. Figurujú medzi nimi španielska Cena Princa Astúrskeho v kategórii literatúra (2001), ale aj francúzska Prix Medicis (1976), rakúska Cena za európsku literatúru (1982), talianske Premio Mondello (1985, 1987) a Premio Grinzane Cavour (1988), či Britská literárna cena Davida Cohena (2001). Lessingovej rozsiahle literárne dielo možno rozdeliť na tri epochy. Prvá zahŕňa komunistické obdobie z rokov 1944-1956, v ktorom bola autorka distributérkou radikálnych myšlienok a ktoré ukončil až vstup sovietskych vojsk na maďarské územia a krvavé potlačenie tamojšej revolúcie z roku 1956. Druhá je akousi psychologickou periódou Lessingovej tvorby z rokov 1956-1969, kým tretia sa nesie v znamení sufizmu (islamskej mystiky).

Aj na našom trhu sa pred desaťročiami objavili preklady Lessingovej prác pod titulmi Africké poviedky, Mravenisko, Hra s tigrom, Muž a dve ženy, či Tráva spieva. Literátkiným posledným románom bola práca Alfred and Emily z roku 2008.