Moskva/Bratislava 11. novembra (TASR) – Ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij patrí k najvýznamnejším svetovým spisovateľom. Je považovaný za predchodcu existencializmu, ale aj kritického realizmu. V piatok 11. novembra uplynie 195 rokov od jeho narodenia.

Dostojevskij nevykresľoval len zovňajšok svojich literárnych hrdinov, ale aj ich správanie sa, myslenie a city. Zjednocujúcim prvkom jeho diela je zameranie na existenciálne problémy moderného človeka, otázky viny a trestu, hlásanie návratu ku kresťanstvu, pokore a odmietanie slepého individualizmu.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij sa narodil 11. novembra 1821 v ruskej Moskve v rodine lekára. Po maturite študoval na vysokej vojenskej škole v ruskom Petrohrade, bolo to prianie jeho otca. Krátko pracoval v projekčnom oddelení ministerstva obrany. Táto práca sa však vonkoncom nehodila pre mladíka sústredeného na literatúru, miesto opustil a od roku 1844 sa venoval výlučne písaniu.

Už jeho prvú uverejnenú poviedku Biedni ľudia (1846) prijali čitatelia aj kritici pochvalne. V roku 1849 bol za účasť v proticárskom spolku odsúdený na trest smrti, ktorý mu až na popravisku zmenili na vyhnanstvo na Sibír. Vyhnanstvo, väzenie a prežitie bezprostredných chvíľ pred očakávanou popravou ho hlboko a na celý zvyšok života zasiahli. Tieto zážitky opísal v diele Zápisky z mŕtveho domu.

Ani po takmer desaťročnom pobyte na Sibíri, plnom telesného a morálneho utrpenia, s podlomeným zdravím (na Sibíri sa u neho objavili epileptické záchvaty), nestratil vieru v človeka. Stal sa vnímavým k ľudskému utrpeniu. Do niektorých jeho diel sa však premietla strata viery v možnosť zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti. Neskorší pobyt v Európe v 60. rokoch 19. storočia mu vnukol myšlienku, že buržoázny vývin je pre Rusko neprijateľný. V tom čase (1861-1865) spolu s bratom Michailom vydával časopisy Vremja a Epocha, v ktorých uverejňovali materiály zamerané proti programu ruskej revolučnej demokracie.

Často cestoval po Európe, liečil si tam choré pľúca, hrával v kasínach a postupne sa stal gamblerom. Jeho hráčska závislosť spôsobila, že nikdy nemal dosť peňazí, unikal pred veriteľmi. Vyslobodila ho jeho druhá manželka, stala sa ňou stenografka, ktorej nadiktoval za 26 dní novelu Hráč, vyžiadanú vydavateľom. Manželka mu vniesla do života poriadok a zbavila ho nepríjemných starostí o živobytie aj dlhy. Mali spolu štyri deti, dve sa dožili dospelosti.

V cudzine začal písať román Zločin a trest, svoje najvýznamnejšie dielo, v ktorom najhlbšie vyjadril súcit s poníženými a trpiacimi ľuďmi. Do popredia svojho psychologického skúmania postavil ľudské indivíduum, rozpoltenosť ľudskej duše. Román vyšiel v roku 1866. Ďalšími jeho románmi sú Bratia Karamazovci, Dvojník, Diablom posadnutí či novely Idiot a Večný manžel. Najmä v týchto dielach Dostojevskij predbehol niektoré postupy modernej literatúry a jeho umelecká tvorba tak podstatne ovplyvnila vývoj svetovej prózy.

Spisovateľ Dostojevskij, od detstva chatrného zdravia, zomrel v Petrohrade 9. februára 1881 vo veku 59 rokov. Pochovaný bol za nevídanej účasti inteligencie aj ľudu.

Diela Dostojevského zaradili v roku 2013 do výučbového programu v nápravnovýchovnom zariadení pre neplnoletých odsúdených v štáte Virgínia v Spojených štátoch amerických (USA) na popud filológov z virginskej univerzity. Po prednáškach a čítaní románov ruského klasika výskumníci pozorovali pozitívne zmeny v správaní sa mladých delikventov, v logike pri rozhodovaní, sociálnych návykoch a občianskych aktivitách.