Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Kultúra

Elán v národnom divadle ako doma v obývačke; elegantný záver turné

skupina Elán Foto: TASR

Matadori Elánu boli žoviálni, nezvyčajne zhovorčiví, zábavní medzi sebou a zábavní pri spomínaní na „staré dobré časy“ aj na mayské predpovede o konci sveta.

Bratislava 19. decembra (TASR) – Diváci obyčajne nechodia do divadla spievať, tobôž už nie do národného. Ani skupina Elán nebola na doskách novej budovy prvej scény koncertovať. To všetko prestalo platiť v utorok večer (18.12.).

Najúspešnejšia rocková skupina v histórii slovenskej populárnej hudby pripravila unikátne akustické turné Elán v divadle. Turné po siedmich slovenských mestách začali 5. novembra v nitrianskom Divadle Andreja Bagara a ukončili práve v utorok večer v sále opery novej budovy SND.

Nezvyklý na slovenské pomery bol už začiatok, keď koncert začal iba akademických desať minút po devätnástej hodine, ktoré dala kapela oneskorencom. Trojica Jano Baláž (1951), Jožo Ráž (1954) a Vašo Patejdl (1954) pozdravila 900 divákov v hľadisku v elegantných oblekoch a s úsmevom na tvárach od prvého „vykročenia“ na dosky, ktoré znamenajú svet. Matadori Elánu boli žoviálni, nezvyčajne zhovorčiví, zábavní medzi sebou a zábavní pri spomínaní na „staré dobré časy“ aj na mayské predpovede o konci sveta.

Dominovala však hudba, presnejšie povedané elánske hity v prevedení klavír, akustická gitara a spev. V príjemných aranžmánoch zazneli postupne Mám, kým nemám z albumu Elán 3 (1983), Smrtka na pražskom orloji (1988), Neobzerajte sa, pani Lótová (1986), Mláďatá (1981), Zaľúbil sa chlapec (1985), Čakám ťa láska (1981), Zlodej slnečníc (1982), Ulica (1982), Kráľovná bielych tenisiek (1985), Bosorka (1991), Ôsmy svetadiel (1981), Amnestia na neveru (1994), Vymyslená (1982), Voda, čo ma drží nad vodou (2000), Netrpezliví (1982), Cigary idú do neba (2003), Zabudnuté (1983), Fero (1986), Neviem byť sám (1988) a Nie sme zlí (1982). Už pri prvej si hľadisko, v ktorom prevládali vrstovníci muzikantov na pódiu, zaspievali refrén pesničky, pri ďalších až po záverečnú aj celé skladby.

Ubehlo už 31 rokov od vydania debutového albumu Ôsmy svetadiel (1981) a 26 mesiacov od vydania ostatného Anjelská daň (2010). Však tieto elánske hity budú vlastne slovenskými ľudovkami pre ďalšie generácie. V polovici koncertu pozvali do pripravenej obývačky na pódiu dvojicu Majka a Martin z hľadiska, ktorí dostali možnosť zaspievať si vokály v pesničke Vymyslená.

Záverečné standing ovation vrátilo trojicu na scénu, aby dali dva prídavky v podobe piesní Kde si z albumu Anjelská daň (2010) a Čaba, neblázni z albumu Rabaka (1989). Aj úplný záver ako v divadle, keď hostesky odmenili hudobníkov kyticami ruží. Na rozdiel od hereckých kolegov však tieto ruže vzápätí skončili v hľadisku v rukách návštevníčok koncertu. „Veľmi príjemný večer v elánskej obývačke, ktorý by sa mohol konať častejšie,“ konštatovali diváci pri odchode z divadla.

„Som riadne unavený, pretože to sú naozaj ťažké koncerty, dve hodiny absolútneho sústredenia, keďže hráme len v trojici, respektíve traja spievame a dvaja hráme. Všetko je počuť, je to kryštálovo čisté, o to je to krajšie, keď to celé dobre dopadne. Sme radi a sme veľmi spokojní. Samozrejme dôležitejšie je, či boli diváci spokojní, ale keďže tlieskali desať minút postojačky, tak asi boli. Som veľmi rád a šťastný, že tá myšlienka, ktorá bola na začiatku taká malá, či to je vôbec realizovateľné, sa ukázala ako veľmi tvorivá a veľmi zaujímavá a po desiatich koncertoch na Slovensku môžem povedať, že to bol jeden z výnimočných nápadov a výnimočných koncertov, ktoré sme s Elánom urobili,“ povedal pre TASR po skončení koncertu Vašo Patejdl.