Nitra 14. januára (TASR) - Začiatky stáleho profesionálneho divadelníctva v Nitre sa viažu s Nitrianskym krajovým divadlom (NKD), na ktoré priamo nadviazalo dnešné Divadla Andreja Bagara v Nitre. V utorok 14. januára uplynie 75 rokov od premiéry divadelnej hry Kozie mlieko, ktorým NKD otvorilo prvú sezónu.

Prvého januára 1955 sa divadlo premenovalo na Krajové divadlo Nitra. Od 1. mája 1979 nesie názov podľa významného slovenského herca, režiséra, pedagóga a organizátora divadelného života Andreja Bagara. V roku 1992 sa Divadlo Andreja Bagara presťahovalo do jednej z najväčších a najmodernejších divadelných objektov na Slovensku. Budova na Svätoplukovom námestí má dve scény - veľkú sálu s kapacitou 577 miest a štúdio so 120 až 150 miestami a variabilným usporiadaním.

Do roku 1918 sa v Nitre uskutočnilo iba jedno slovenské predstavenie, keď skupina slovenských divadelným ochotníkov predviedla 4. apríla 1904 hru Jozefa Hollého Márnotratný syn. V Nitre vystupovali dovtedy prevažne nemecké či maďarské kočovné súbory. Prvou profesionálnou divadelnou spoločnosťou, ktorá sa v meste pod Zoborom predstavila v 20. rokoch minulého storočia, bola divadelná spoločnosť Otokara Nováka.

Krátko po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) začalo svoju činnosť Slovenské ľudové divadlo, ktoré do roku 1945 hralo svoje predstavenia v nitrianskej budove Mestského divadla. To vyhorelo pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny. Intenzívne prípravy vybudovania stálej nitrianskej divadelnej scény sa spustili začiatkom apríla 1949. Ich vyústením bol vznik NKD z 20. decembra 1949. Za najvhodnejšie priestory pre divadlo sa určila sála bývalého Národného domu, ktorou bola bývalá telocvičňa Telovýchovnej jednoty Sokol. Riaditeľom sa stal dovtedajší martinský režisér Martin Hollý.

Prvú premiéru odohralo novovzniknuté divadlo pred 75 rokmi 14. januára 1950. Išlo o veselohru slovenského dramatika Jána Skalku Kozie mlieko. O réžiu predstavenia sa postaral Ľudovít Ozábal, ktorý vtedy pôsobil na bratislavskej divadelnej scéne. V Nitre ostal napokon do roku 1954 a režíroval napríklad Moliérovu Školu žien (1950) alebo Goldoniho Mirandolína (1953).

Ozábalove poznámky a spomienky na uvedenie prvej premiéry sa našli zaznamenané na obálke s fotografiami z inscenácie. Režisér spomína na neľahké podmienky. Na skúšanie v studenej sále, na scénu, ktorú pre fujavicu takmer nedoviezli z Martina, a jedinú generálku, ktorá sa začala o polnoci a skončila sa o štvrtej hodine ráno v deň premiéry. Spomína však aj na veľký zápal a zanietenie všetkých zúčastnených pri začiatku prevej sezóny NKD.

Vtedajší súbor tvorili herci z iných slovenských divadiel, ale aj skúsení ochotníci. V prvom roku svojej existencie uviedlo NKD 11 premiér dramatických diel od Gorkého, Moliéra, Krylova či Ostrovského. Kvalita súboru rástla aj zásluhou divadelného štúdia, ktoré začalo pôsobiť pri divadle hneď po prvej premiére. Skúsenosti a odborné poznatky v ňom odovzdávali mladým hercom poprední slovenskí i zahraniční umelci.

V roku 1951 vznikla aj profesionálna bábková scéna, ktorej prvým vedúcim bol Pavol Horváth. Medzi významnejšie herecké osobnosti počiatočného obdobia divadla patrili Ondrej Košut, Oľga Hlaváčková alebo Jaroslav Veškrna. Širšej pozornosti a uznania sa divadlo dočkalo potom, ako v rozmedzí rokov 1954 - 1956 prišli do Nitry absolventi Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, dnes už legendárni herci Dušan Blaškovič, Vladislav Müller, Viera Strnisková, Magda Paveleková, Adela Gáborová, Božena Slabejová, Emília Došeková, Andrej Rimko, Milan Kiš či Jozef Dóczy. Medzi hlavných režisérov divadla patril v tomto období Pavol Haspra.

V 70. rokoch minulého storočia držali vysokú úroveň nitrianskeho divadla režisér Karol Spišák a herci Marián Slovák, Eva Matejková, Jozef Bednárik, Ján Greššo alebo Vladimír Bartoň. Neskôr sa k nim pridali Eva Pavlíková, Maroš Kramár, Ján Gallovič, Marta Sládečková či Stano Král. Prínosom pre divadlo sa stala aj dramaturgička Darina Kárová. Úspešné obdobie divadlo zažilo aj v 80. rokoch vďaka režisérskemu prístupu a originálnej poetike Jozefa Bednárika. K úspechu prispel aj režisér Martin Kákoš a dlhoročný scénograf a šéf výpravy divadla František Perger.

Súbor stabilných hereckých osobností strednej a staršej generácie dopĺňali v 90. rokoch mladí herci Daniela Kuffelová, Antónia Miklíková, Lenka Barilíková, Ivo Hlaváček, Jozef Domonkoš, Bibiana Ondrejková, Roman Pomajbo, Zuzana Kapráliková, Elena Podzámska, Marcel Ochránek, Marián Labuda ml., Igor Šebesta, Marek Majeský, Erik Peťovský, Lucia Lapišáková, Klaudia Kolembusová, Miloslava Zelmanová. Po roku 2000 sa v Divadle Andreja Bagara v Nitre objavili herecké tváre súčasnosti ako Milan Ondrík, Kristína Turjanová, Juraj Hrčka, Peter Kadlečík, Martin Nahálka alebo Juraj Loj.

Tvorbu Divadla Andreja Bagara od roku 1996 mnohokrát ocenili v rôznych kategóriách prestížnou divadelnou cenou sezóny Dosky.



Zdroje: www.dab.sk