80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Jeden z najvýraznejších režisérov slovenského divadla pôsobil v martinskom divadle, ale aj v bratislavských divadlách Nová scéna a Slovenské národné divadlo (SND).
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) - Filmový a televízny herec, vysokoškolský pedagóg a najmä divadelný režisér Miloš Pietor zomrel pred 25 rokmi 25. marca 1991 v Bratislave.
Jeden z najvýraznejších režisérov slovenského divadla pôsobil v martinskom divadle, ale aj v bratislavských divadlách Nová scéna a Slovenské národné divadlo (SND). V Činohre SND sa venoval réžii (1978-1991), na krátky čas bol aj riaditeľom celého tohto kultúrneho stánku, a to od roku 1990 až do svojej smrti.
Cieľavedomý, noblesný a erudovaný umelec s vyhraneným názorom na tvorbu a na divadlo sa prejavil ako skvelý pedagóg – so širokým rozhľadom, vzdelaný, inteligentný. Divadelný estét náročný voči sebe i všetkým navôkol bol aj gurmánom života.
Miloš Pietor sa narodil 3. februára 1933 v Bratislave. Absolvent štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu vyštudoval v roku 1959 réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Od roku 1958 pôsobil postupne ako režisér v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v martinskom Divadle SNP, kde bol aj umeleckým šéfom. Od začiatku 70. rokov 20. storočia žil a pracoval v Bratislave – najprv na Novej scéne (1971–1978), neskôr ako režisér v SND, od roku 1977 bol aj pedagógom na VŠMU.
Ako integrujúca osobnosť slovenského divadelníctva sa pričinil o to, aby Slovensko bolo súčasťou európskeho divadelného kultúrneho kontextu. Venoval sa uvádzaniu domácej pôvodnej tvorby i klasiky, do ktorej vnášal nový pohľad, svieže vykladačské tóny a novátorstvo. Dôverne poznal tvorbu Williama Shakespeara a ruskú drámu. Kritici tvrdili, že vyzliekol divadlo z ozdobných kostýmov, aby ho urobil živým.
Príležitostne stvárnil menšie postavy vo filmoch - Nevesta hôľ (1971), Plavčík a Vratko (1981) a v televíznych filmoch - Sváko Ragan (1976), Lekár umierajúceho času (TV seriál, 1983). Bohatá bola Pietorova režisérska činnosť v televízii, kde uviedol v pôvodnom televíznom naštudovaní veľa hier domácich a zahraničných autorov, ako napríklad Profesor Poležajev (1975), Sonatína pre páva (1979), za ktorú získal v roku 1981 hlavnú cenu Zlatá truhlica na televíznom festivale v bulharskom Plovdive, Rembrandt van Rijn (1981), Mojmír II. (1981) a iné.
Veľké režisérske umenie Miloša Pietora prerušila tragická udalosť, na následky nehody, ktorú utrpel vo vlastnom dome, zomrel 25. marca 1991 vo veku 58 rokov.
Jeden z najvýraznejších režisérov slovenského divadla pôsobil v martinskom divadle, ale aj v bratislavských divadlách Nová scéna a Slovenské národné divadlo (SND). V Činohre SND sa venoval réžii (1978-1991), na krátky čas bol aj riaditeľom celého tohto kultúrneho stánku, a to od roku 1990 až do svojej smrti.
Cieľavedomý, noblesný a erudovaný umelec s vyhraneným názorom na tvorbu a na divadlo sa prejavil ako skvelý pedagóg – so širokým rozhľadom, vzdelaný, inteligentný. Divadelný estét náročný voči sebe i všetkým navôkol bol aj gurmánom života.
Miloš Pietor sa narodil 3. februára 1933 v Bratislave. Absolvent štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu vyštudoval v roku 1959 réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Od roku 1958 pôsobil postupne ako režisér v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v martinskom Divadle SNP, kde bol aj umeleckým šéfom. Od začiatku 70. rokov 20. storočia žil a pracoval v Bratislave – najprv na Novej scéne (1971–1978), neskôr ako režisér v SND, od roku 1977 bol aj pedagógom na VŠMU.
Ako integrujúca osobnosť slovenského divadelníctva sa pričinil o to, aby Slovensko bolo súčasťou európskeho divadelného kultúrneho kontextu. Venoval sa uvádzaniu domácej pôvodnej tvorby i klasiky, do ktorej vnášal nový pohľad, svieže vykladačské tóny a novátorstvo. Dôverne poznal tvorbu Williama Shakespeara a ruskú drámu. Kritici tvrdili, že vyzliekol divadlo z ozdobných kostýmov, aby ho urobil živým.
Príležitostne stvárnil menšie postavy vo filmoch - Nevesta hôľ (1971), Plavčík a Vratko (1981) a v televíznych filmoch - Sváko Ragan (1976), Lekár umierajúceho času (TV seriál, 1983). Bohatá bola Pietorova režisérska činnosť v televízii, kde uviedol v pôvodnom televíznom naštudovaní veľa hier domácich a zahraničných autorov, ako napríklad Profesor Poležajev (1975), Sonatína pre páva (1979), za ktorú získal v roku 1981 hlavnú cenu Zlatá truhlica na televíznom festivale v bulharskom Plovdive, Rembrandt van Rijn (1981), Mojmír II. (1981) a iné.
Veľké režisérske umenie Miloša Pietora prerušila tragická udalosť, na následky nehody, ktorú utrpel vo vlastnom dome, zomrel 25. marca 1991 vo veku 58 rokov.
