V metropole Slovenska býva pre verejnosť tradične sprístupnený Pamätník Chatama Sofera, svetoznámeho rabína, ktorý pôsobil v Bratislave na začiatku 19. storočia.
Autor TASR
Bratislava/Girona 1. septembra (TASR) - Synagóga na Heydukovej ulici, Pamätník Chatama Sofera aj Múzeum židovskej kultúry Slovenského národného múzea (SNM) v hlavnom meste Slovenska budú 2. septembra sprístupnené pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry a dedičstva. Ten pripadá na prvú nedeľu v septembri a jeho cieľom je prezentácia židovského kultúrneho dedičstva širokej verejnosti.
"Židia za dlhé storočia vytvorili na miestach svojho pôsobenia veľké kultúrne bohatstvo. Prítomnosť židovských komunít v rôznych častiach Európy je pomerne dobre známa a zdokumentovaná," uviedla pre TASR Stanislava Šikulová, zástupkyňa riaditeľa a kultúrno-propagačná manažérka Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave. "Žiaľ, na Slovensku v období holokaustu aj po ňom došlo k veľkej devastácii pamiatok či už synagóg, cintorínov aj ďalších objektov. Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva je príležitosťou zoznámiť sa s tým, čo sa podarilo zachrániť a súčasne upozorniť na veľmi neradostný stav tohto kultúrneho dedičstva," konštatovala.
Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva sa pravidelne koná vyše 20 rokov v takmer 30 krajinách Európy.
V metropole Slovenska býva pre verejnosť tradične sprístupnený Pamätník Chatama Sofera, svetoznámeho rabína, ktorý pôsobil v Bratislave na začiatku 19. storočia. Múzeum židovskej kultúry SNM je ďalšou pamiatkou, ktorá prezentuje verejnosti pamiatky duchovnej a hmotnej židovskej kultúry, ako aj holokaustu so zameraním na celé Slovensko. Tretím prezentovaným objektom je synagóga na Heydukovej ulici.
"Na ženskej galérii synagógy je inštalovaná stála expozícia judaík dokumentujúcich históriu židovskej komunity v Bratislave a v jej blízkom okolí," priblížila Šikulová. Okrem toho sa tu nachádza aj výstava pod názvom "Medzi Prešovom a Bratislavou". Výstava je "svedectvom práce výnimočného človeka, staviteľa Eugena Bárkánya, ktorý zbieral pred druhou svetovou vojnou, ako aj po holokauste artefakty dokumentujúce rôzne oblasti života židovských komunít na celom Slovensku. Taktiež zachytil na papier formou kresieb a malieb židovské pamiatky, ako náhrobné kamene na cintorínoch, synagógy, mikve či židovské školy," priblížila. Inou formou jeho aktivít boli jeho poznámky k jednotlivým pamiatkam, ktoré sú často poslednými dokumentmi o ich existencii, dodala.
Pamätník Chatama Sofera, Múzeum židovskej kultúr SNM a synagóga budú sprístupnené verejnosti v nedeľu 2. septembra od 10.00 do 16.00 h.
V rámci Európskeho dňa židovskej kultúry a dedičstva bude 4. septembra o 16.00 h na Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave výstava kresieb Helgy Hoškovej-Weissovej, ktorá bola v roku 1941 ako 12-ročná so svojimi rodičmi deportovaná do koncentračného tábora Terezín. V batožine si niesla denník, pastelky, vodové farby a blok na kreslenie. Otec jej povedal: "Maľuj, čo vidíš!". Výstava bude prístupná od 4. septembra do 2. októbra tohto roku.
Začiatky Európskeho dňa židovskej kultúry siahajú do roku 1996 do francúzskeho departementu Bas-Rhin. V roku 2000 sa k tejto iniciatíve v Európe pripojilo ďalších 11 štátov. V tom roku nadobudol projekt priblíženia židovskej kultúry nadnárodný charakter a prvýkrát sa konal ako Európsky deň židovskej kultúry.
Zdroje: www.visitbratislava.com, www.ulib.sk/sk/spravy/archiv/podujatia-ukb-2018.html, www.bnaibritheurope.org, www.jewisheritage.org, www.slovak-jewish-heritage.org
"Židia za dlhé storočia vytvorili na miestach svojho pôsobenia veľké kultúrne bohatstvo. Prítomnosť židovských komunít v rôznych častiach Európy je pomerne dobre známa a zdokumentovaná," uviedla pre TASR Stanislava Šikulová, zástupkyňa riaditeľa a kultúrno-propagačná manažérka Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave. "Žiaľ, na Slovensku v období holokaustu aj po ňom došlo k veľkej devastácii pamiatok či už synagóg, cintorínov aj ďalších objektov. Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva je príležitosťou zoznámiť sa s tým, čo sa podarilo zachrániť a súčasne upozorniť na veľmi neradostný stav tohto kultúrneho dedičstva," konštatovala.
Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva sa pravidelne koná vyše 20 rokov v takmer 30 krajinách Európy.
V metropole Slovenska býva pre verejnosť tradične sprístupnený Pamätník Chatama Sofera, svetoznámeho rabína, ktorý pôsobil v Bratislave na začiatku 19. storočia. Múzeum židovskej kultúry SNM je ďalšou pamiatkou, ktorá prezentuje verejnosti pamiatky duchovnej a hmotnej židovskej kultúry, ako aj holokaustu so zameraním na celé Slovensko. Tretím prezentovaným objektom je synagóga na Heydukovej ulici.
"Na ženskej galérii synagógy je inštalovaná stála expozícia judaík dokumentujúcich históriu židovskej komunity v Bratislave a v jej blízkom okolí," priblížila Šikulová. Okrem toho sa tu nachádza aj výstava pod názvom "Medzi Prešovom a Bratislavou". Výstava je "svedectvom práce výnimočného človeka, staviteľa Eugena Bárkánya, ktorý zbieral pred druhou svetovou vojnou, ako aj po holokauste artefakty dokumentujúce rôzne oblasti života židovských komunít na celom Slovensku. Taktiež zachytil na papier formou kresieb a malieb židovské pamiatky, ako náhrobné kamene na cintorínoch, synagógy, mikve či židovské školy," priblížila. Inou formou jeho aktivít boli jeho poznámky k jednotlivým pamiatkam, ktoré sú často poslednými dokumentmi o ich existencii, dodala.
Pamätník Chatama Sofera, Múzeum židovskej kultúr SNM a synagóga budú sprístupnené verejnosti v nedeľu 2. septembra od 10.00 do 16.00 h.
V rámci Európskeho dňa židovskej kultúry a dedičstva bude 4. septembra o 16.00 h na Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave výstava kresieb Helgy Hoškovej-Weissovej, ktorá bola v roku 1941 ako 12-ročná so svojimi rodičmi deportovaná do koncentračného tábora Terezín. V batožine si niesla denník, pastelky, vodové farby a blok na kreslenie. Otec jej povedal: "Maľuj, čo vidíš!". Výstava bude prístupná od 4. septembra do 2. októbra tohto roku.
Začiatky Európskeho dňa židovskej kultúry siahajú do roku 1996 do francúzskeho departementu Bas-Rhin. V roku 2000 sa k tejto iniciatíve v Európe pripojilo ďalších 11 štátov. V tom roku nadobudol projekt priblíženia židovskej kultúry nadnárodný charakter a prvýkrát sa konal ako Európsky deň židovskej kultúry.
Zdroje: www.visitbratislava.com, www.ulib.sk/sk/spravy/archiv/podujatia-ukb-2018.html, www.bnaibritheurope.org, www.jewisheritage.org, www.slovak-jewish-heritage.org