Brno/Bratislava 9. augusta (TASR) – Priaznivci hudobnej scény si v týchto dňoch pripomenú nedožitých 85 rokov od narodenia legendy českej populárnej hudby speváčky Evy Pilarovej.

Eva Bojanovská, tak znie jej rodné meno, sa narodila v Brne 9. augusta 1939. Od detstva sa hudobne vzdelávala, hrala na klavíri, spievala v detskom chrámovom zbore a v detskom zbore Československého rozhlasu v Brne.

Vyštudovala Vyššiu hospodársku školu, na ktorej v roku 1958 maturovala. Začala študovať operný spev na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU), zároveň začala spievať v kabarete Večerní Brno. Po roku štúdia z JAMU odišla a nastúpila do pražského divadla Semafor, na konkurze si ju vybrali Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Prvú semaforskú pesničku Sup a žlůva naspievala s Jiřím Suchým.

Jej prvou samostatnou nahrávkou pre Supraphon bola pieseň Co je to láska z januára 1961, čo bol v origináli hit Elvisa Presleyho Don't Be Cruel s českým textom Jiřího Suchého. Spievala ju v semaforskom predstavení Zuzana je sama doma. Tu začala jej spolupráca s Waldemarom Matuškom, ktorý si ju vybral ako partnerku do legendárneho hitu Ach ta láska nebeská z decembra 1961. Pesnička zaznela v semaforskom predstavení Zuzana je zase sama doma.

V roku 1962 prešla s Matuškom do divadla Rokoko. Ešte v tom roku získala zlatú medailu v oblasti jazzového spevu na Svetovom festivale mládeže v Helsinkách. Z viacerých piesní v Rokoku bol najväčším hitom opäť duet Tam za vodou v rákosí z apríla 1963. V roku 1964 sa do Semaforu vrátila. Premiéru pred kamerou mala vo filme Kdyby tisíc klarinetů, kde spievala duet s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkat se nebe. V júni 1967 na druhom ročníku Bratislavskej lýry vyhrala zlatú lýru za pieseň Rekviem.

Jej popularita stále rástla, už v prvom ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962 bola tretia, speváci aj speváčky boli iba v jednej skupine, vyhral Waldemar Matuška. Rok nato bola tretia, vyhral Karel Gott. Za rok 1964 už mali sólovú kategóriu speváci aj speváčky a vyhrala Eva Pilarová. Zlatého slávika získala aj za roky 1965, 1967 a 1972.

V roku 1965 odišla na sólovú dráhu, založila si vlastnú skupinu, často vystupovala v zahraničí, hlavne na Kube a v Sovietskom zväze. Vo februári 1973 ju zachránila Božia ruka. S kapelou koncertovali na Kube. Kapela sa vrátila do Prahy, Pilarová na Kube ostala. Lietadlo havarovalo tesne pred pristátím v Prahe, nikto z jej kapely haváriu neprežil.

V 70. rokoch sa začala viac venovať džezu a swingu. Koncertovala s orchestrami Karla Vlacha, Karla Kraugartnera aj Gustava Broma. Keďže jej dvaja bývalí manželia emigrovali na západ, mohla koncertovať iba v bývalom socialistickom tábore. Situácia sa zmenila až po roku 1989, koncertovala v USA, Kanade, Austrálii a väčšine európskych krajín. Venovala sa aj fotografovaniu, bolo o nej známe, že je výbornou kuchárkou, vydala šesť kuchárskych kníh s receptami.

Eva Pilarová bola trikrát vydatá. Prvým manželom bol hudobník Milan Pilar, druhým manželom spevák Jaromír Mayer. Obaja emigrovali na západ. Tretím manželom bol od roku 1984 tanečník Jan Kolomazník. Z prvého manželstva mala syna Milana.

Jej spevácku dráhu dokumentuje viac ako dvadsiatka vydaných albumov a kompilácií. Prvým bola v roku 1965 LP platňa Eva Pilarová, z novšej diskografie to boli albumy Swing 2000 (1999), Rodeo (2002), Zlatý výběr (2004), kompilácia Proměny v júni 2009, ktorá vyšla k 70. narodeninám, Pilarka a přátelé z marca 2018. K 80. narodeninám vydal Supraphon trojkompiláciu Eva Pilarová Singly (1970-1989), ako aj záznam koncertu Evy Pilarovej a Karla Gotta Recitál 1965 Live.

V októbri 2009 bola ocenená štátnym vyznamenaním Za zásluhy I. stupňa. Zomrela 14. marca 2020 v Prahe vo veku 80 rokov.