Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdôraznil to slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek na literárnom večierku v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 12. mája (TASR) - Jevgenij Jevtušenko vniesol do ruskej poézie takzvaný korenný rým. Zdôraznil to slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek na literárnom večierku v Ruskom centre vedy a kultúry (RCVK) v Bratislave. Konal sa vo štvrtok (11.5.) ako literárna spomienka na básnika, prozaika a filmára Jevgenija Jevtušenka, ktorý 1. apríla tohto roku skonal v Tulse v USA.
Ako ďalej vyzdvihol Ľubomír Feldek, korenným rýmom Jevtušenko otvoril úplne novú zásobáreň ruských rýmov. On je novátor aj po tejto stránke. Po formálnej, po metaforickej, po básnickej a samozrejme ťažisko jeho novátorstva je v obsahu, akcentoval slovenský básnik. "Nikdy sa nevyhýbal veľkým témam, ťažkým témam, ale ani malým témam, najmä keď bol mladý," konštatoval Feldek.
"Väčšinou som ľudí, ktorých som prekladal, živých nikdy nestretol, lebo boli medzi nami nejaké tie storočia," pokračoval Feldek. Jevgenij Jevtušenko (1932-2017) "patrí k tým málo básnikom, ktorých som mal to potešenie poznať a stretnúť", poznamenal. "Skôr ako som sa stretol so živým Jevtušenkom, stretol som sa s jeho poéziou," uviedol a dodal: "Bolo to okolo roku 1956." V časopise Mladá tvorba sa objavila generácia básnikov Jevgenij Jevtušenko, Andrej Voznesenskij (1933-2010) a Bella Achmadulina (1937-2010). Bola to generácia obdobia, ktorému hovoríme ottepeľ (odmäk) a práve v tom odmäku prepukla veľmi silná generácia ruských básnikov.
Jedna z prvých Jevtušenkových básní, ktoré Feldek čítal pred 60 rokmi, ho uchvátila a preložil ju. Nazýva sa Svadby a recitoval ju aj Jevtušenko v Bratislave v čase, keď bol ako člen poroty na Artfilme v Trenčianskych Tepliciach, spomínal Feldek. "Ja si myslím, že takáto báseň je absolútne ojedinelá, že patrí k najlepším básňam, aké boli v 20. storočí napísané. Takže, ak existuje niekto, kto pochybuje o tom, či bol Jevtušenko veľký básnik, táto jedna báseň stačí, aby ho z pochybností vyliečila," akcentoval.
Slovenský umelec zarecitoval aj ďalšie Jevtušenkove básne. Napríklad báseň Lenabynenarazilisti (v ruštine: Čevokabynevyšlisty). Priblížil aj príhodu, ktorá sa ruskému básnikovi stala v Tulse v Oklahome. Išiel cez námestie a začul z vežových hodín francúzsku melódiu, ktorá "dojala Jevtušenkovu ruskú dušu". Feldek vysvetlil: "Prečo? Lebo to bola Larina melódia z filmu Doktor Živago." Keď Jevtušenko začul tú melódiu, začal sám so sebou na námestí tancovať. "Predstavte si, že ju recitoval aj v Bratislave," pripomenul.
Jevtušenko bol v podstate vážny básnik. Mal humor, ale nebol humorista. Vždy mu o čosi išlo, vysvetlil Feldek. Veselú báseň napísal, keď predpovedal svoju smrť. Báseň nesie názov: Prichádzajte ku mne na mohylu.
Okrem Ľubomíra Feldeka sa na literárnom večere zúčastnila a svoje dojmy zo stretnutia s Jevtušenkom priblížila prezidentka Asociácie rusistov Slovenska, šéfredaktorka časopisov Russkij jazyk v centre Jevropy a Studia russico-slovaca Eva Kollárová aj Anton Eliaš z Katedry ruského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Ako ďalej vyzdvihol Ľubomír Feldek, korenným rýmom Jevtušenko otvoril úplne novú zásobáreň ruských rýmov. On je novátor aj po tejto stránke. Po formálnej, po metaforickej, po básnickej a samozrejme ťažisko jeho novátorstva je v obsahu, akcentoval slovenský básnik. "Nikdy sa nevyhýbal veľkým témam, ťažkým témam, ale ani malým témam, najmä keď bol mladý," konštatoval Feldek.
"Väčšinou som ľudí, ktorých som prekladal, živých nikdy nestretol, lebo boli medzi nami nejaké tie storočia," pokračoval Feldek. Jevgenij Jevtušenko (1932-2017) "patrí k tým málo básnikom, ktorých som mal to potešenie poznať a stretnúť", poznamenal. "Skôr ako som sa stretol so živým Jevtušenkom, stretol som sa s jeho poéziou," uviedol a dodal: "Bolo to okolo roku 1956." V časopise Mladá tvorba sa objavila generácia básnikov Jevgenij Jevtušenko, Andrej Voznesenskij (1933-2010) a Bella Achmadulina (1937-2010). Bola to generácia obdobia, ktorému hovoríme ottepeľ (odmäk) a práve v tom odmäku prepukla veľmi silná generácia ruských básnikov.
Jedna z prvých Jevtušenkových básní, ktoré Feldek čítal pred 60 rokmi, ho uchvátila a preložil ju. Nazýva sa Svadby a recitoval ju aj Jevtušenko v Bratislave v čase, keď bol ako člen poroty na Artfilme v Trenčianskych Tepliciach, spomínal Feldek. "Ja si myslím, že takáto báseň je absolútne ojedinelá, že patrí k najlepším básňam, aké boli v 20. storočí napísané. Takže, ak existuje niekto, kto pochybuje o tom, či bol Jevtušenko veľký básnik, táto jedna báseň stačí, aby ho z pochybností vyliečila," akcentoval.
Slovenský umelec zarecitoval aj ďalšie Jevtušenkove básne. Napríklad báseň Lenabynenarazilisti (v ruštine: Čevokabynevyšlisty). Priblížil aj príhodu, ktorá sa ruskému básnikovi stala v Tulse v Oklahome. Išiel cez námestie a začul z vežových hodín francúzsku melódiu, ktorá "dojala Jevtušenkovu ruskú dušu". Feldek vysvetlil: "Prečo? Lebo to bola Larina melódia z filmu Doktor Živago." Keď Jevtušenko začul tú melódiu, začal sám so sebou na námestí tancovať. "Predstavte si, že ju recitoval aj v Bratislave," pripomenul.
Jevtušenko bol v podstate vážny básnik. Mal humor, ale nebol humorista. Vždy mu o čosi išlo, vysvetlil Feldek. Veselú báseň napísal, keď predpovedal svoju smrť. Báseň nesie názov: Prichádzajte ku mne na mohylu.
Okrem Ľubomíra Feldeka sa na literárnom večere zúčastnila a svoje dojmy zo stretnutia s Jevtušenkom priblížila prezidentka Asociácie rusistov Slovenska, šéfredaktorka časopisov Russkij jazyk v centre Jevropy a Studia russico-slovaca Eva Kollárová aj Anton Eliaš z Katedry ruského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
