Humor je u nej prevažujúcim postojom aj k vážnym okamihom a situáciám, pričom životné skúsenosti jej poskytli nadhľad.
Autor TASR
Martin/Bratislava 28. marca (TASR) - Za svoj najväčší úspech, ktorý zažila, považuje svojho muža a deti. Podľa nej všetko ostatné, čo sa stalo, bolo mimochodom. Humor je u nej prevažujúcim postojom aj k vážnym okamihom a situáciám, pričom životné skúsenosti jej poskytli nadhľad. V utorok 28. marca sa 80 rokov dožíva prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička Oľga Feldeková. Známa je aj ako spoločensko-politická glosátorka a tiež spisovateľka.
Ako sa pre TASR jubilantka vyznala, jej manžel ju naučil vyznať sa v literatúre. "Zásobil ma dobrými knihami. Nedovolil mi čítať hlúpe knihy a pozerať sa na hlúpe filmy, prípadne relácie, aby som si nepokazila vkus. Celá moja rodina, môj otec, mama, brat, neskôr manžel a deti majú a mali veľký zmysel pre humor. V živote sa stali aj vážne veci a bola som vďačná osudu, keď sa bolo na čom aj zasmiať," priblížila.
Oľga Feldeková, rodená Lukáčiová, sa narodila 28. marca 1943 v Martine. Vyrastala v Tvrdošíne na Orave. Absolvovala Jedenásťročnú strednú školu v Trstenej a po maturite pracovala dva roky ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. V roku 1967 vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Rodičia ju vychovávali k pravdovravnosti a jej mama na to používala trik, ktorý zaberal. "Ak som náhodou vyparatila nejakú lotrovinu, alebo som niečo stratila a chcela som to zatajiť, mama ma ubezpečila, že sa to aj tak dozvie, lebo jej to anjel strážny pošepká. Ku všetkému som sa vždy priznala a o bonzákovi anjelovi som si nemyslela nič dobré," prezradila so svojím typickým humorom pre TASR.
Pre deti začala písať počas vysokoškolského štúdia. Jej prvou väčšou prácou bola próza Prvé lásky (1967), ktorá vyšla na pokračovanie v Pionierskych novinách. Hru Dnes vám hráme v zlatom ráme napísala spolu s manželom v roku 1974. Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978-1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách). Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982-1990) a od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe.
Feldekovej knižný debut pre deti boli Rozprávky pre dievčatko (1975). Nasledovalo Sťahovanie na mieste vydané v roku 1976 a o tri roky neskôr ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Jej najznámejším literárnym dielom je román Veverica (1985), ktorý nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy.
S manželom napísala knihu fejtónov Svet je aj inde (1998). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou fejtónov Svet je aj inde (1999) a všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.
Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 sa čitatelia dočkali románu Kým som šťastný.
Pri príležitosti Feldekovej 75. narodenín jej vyšla kniha Minútové romány (2018). Ide o krátke beletristické útvary, ktoré čitateľ zvládne prečítať za minútu, no má pocit, že prečítal ucelený príbeh. V nich sa vracia k zážitkom z mladosti, opäť v nich figuruje obľúbená Orava, spomína aj iných známych ľudí, ktorí pochádzajú z oravského regiónu.
"Už dlhšie sa chystám napísať pamäti Žila som s Feldekom. Nebojím sa, že na niečo zabudnem. V staršom veku si človek pamätá na detaily z mladosti a zabudne kde položil maslo. Spomienky nebudem selektovať. Nezažila som nič také zlé od nikoho, čo by som nemohla napísať. Väčšina ľudí z mojich spomienok zomrela. V nebi sa možno aj sami nad sebou zasmejú. Keď raz prídem medzi nich, budeme v zábave pokračovať," prezradila pre TASR glosátorka.
Feldeková sa tiež venuje prekladom z poľštiny. Je aj krstnou mamou podujatia detského čitateľského maratónu Čítajme si. V roku 2021 sa predstavila dramaturgickým debutom na pôde Divadla P. O. Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave v projekte Anómia 21 s hrou s názvom Sto bábik, kde ide o spojenie lakomstva v kombinácii s rodovou generačnou rovnosťou. Účinkovala ako hosť v rôznych zábavno-humoristických, ako aj spoločensko-politických reláciách, napríklad Aj múdry schybí, Sedem, Nikto nie je dokonalý, Inkognito či Silná zostava.
S manželom, básnikom, dramatikom a spisovateľom Ľubomírom Feldekom majú päť detí. Istý čas spolu žili v Prahe, aktuálne žijú v Bratislave. Podľa jubilantky sa dnes klame ľahšie. "Môj anjel na moje deti ani na muža doteraz nič nenabonzoval. Asi má iné starosti," uviedla na záver pre TASR s humorom Oľga Feldeková.
Ako sa pre TASR jubilantka vyznala, jej manžel ju naučil vyznať sa v literatúre. "Zásobil ma dobrými knihami. Nedovolil mi čítať hlúpe knihy a pozerať sa na hlúpe filmy, prípadne relácie, aby som si nepokazila vkus. Celá moja rodina, môj otec, mama, brat, neskôr manžel a deti majú a mali veľký zmysel pre humor. V živote sa stali aj vážne veci a bola som vďačná osudu, keď sa bolo na čom aj zasmiať," priblížila.
Oľga Feldeková, rodená Lukáčiová, sa narodila 28. marca 1943 v Martine. Vyrastala v Tvrdošíne na Orave. Absolvovala Jedenásťročnú strednú školu v Trstenej a po maturite pracovala dva roky ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. V roku 1967 vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Rodičia ju vychovávali k pravdovravnosti a jej mama na to používala trik, ktorý zaberal. "Ak som náhodou vyparatila nejakú lotrovinu, alebo som niečo stratila a chcela som to zatajiť, mama ma ubezpečila, že sa to aj tak dozvie, lebo jej to anjel strážny pošepká. Ku všetkému som sa vždy priznala a o bonzákovi anjelovi som si nemyslela nič dobré," prezradila so svojím typickým humorom pre TASR.
Pre deti začala písať počas vysokoškolského štúdia. Jej prvou väčšou prácou bola próza Prvé lásky (1967), ktorá vyšla na pokračovanie v Pionierskych novinách. Hru Dnes vám hráme v zlatom ráme napísala spolu s manželom v roku 1974. Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978-1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách). Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982-1990) a od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe.
Feldekovej knižný debut pre deti boli Rozprávky pre dievčatko (1975). Nasledovalo Sťahovanie na mieste vydané v roku 1976 a o tri roky neskôr ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Jej najznámejším literárnym dielom je román Veverica (1985), ktorý nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy.
S manželom napísala knihu fejtónov Svet je aj inde (1998). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou fejtónov Svet je aj inde (1999) a všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.
Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 sa čitatelia dočkali románu Kým som šťastný.
Pri príležitosti Feldekovej 75. narodenín jej vyšla kniha Minútové romány (2018). Ide o krátke beletristické útvary, ktoré čitateľ zvládne prečítať za minútu, no má pocit, že prečítal ucelený príbeh. V nich sa vracia k zážitkom z mladosti, opäť v nich figuruje obľúbená Orava, spomína aj iných známych ľudí, ktorí pochádzajú z oravského regiónu.
"Už dlhšie sa chystám napísať pamäti Žila som s Feldekom. Nebojím sa, že na niečo zabudnem. V staršom veku si človek pamätá na detaily z mladosti a zabudne kde položil maslo. Spomienky nebudem selektovať. Nezažila som nič také zlé od nikoho, čo by som nemohla napísať. Väčšina ľudí z mojich spomienok zomrela. V nebi sa možno aj sami nad sebou zasmejú. Keď raz prídem medzi nich, budeme v zábave pokračovať," prezradila pre TASR glosátorka.
Feldeková sa tiež venuje prekladom z poľštiny. Je aj krstnou mamou podujatia detského čitateľského maratónu Čítajme si. V roku 2021 sa predstavila dramaturgickým debutom na pôde Divadla P. O. Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave v projekte Anómia 21 s hrou s názvom Sto bábik, kde ide o spojenie lakomstva v kombinácii s rodovou generačnou rovnosťou. Účinkovala ako hosť v rôznych zábavno-humoristických, ako aj spoločensko-politických reláciách, napríklad Aj múdry schybí, Sedem, Nikto nie je dokonalý, Inkognito či Silná zostava.
S manželom, básnikom, dramatikom a spisovateľom Ľubomírom Feldekom majú päť detí. Istý čas spolu žili v Prahe, aktuálne žijú v Bratislave. Podľa jubilantky sa dnes klame ľahšie. "Môj anjel na moje deti ani na muža doteraz nič nenabonzoval. Asi má iné starosti," uviedla na záver pre TASR s humorom Oľga Feldeková.