Bratislava 20. mája (OTS) - Čo spôsobilo, že si ako cestovateľ uveril v Rusko, aj napriek tomu, že ho – ako vraví Ťutčev z motta tvojej knihy – rozumom nemožno pochopiť?
Asi som mu uveril niečím iným. Srdce vie všetko o veciach, o ktorých rozum nemá ani tušenia. Dôležité bolo, že som sa na plavbu po Volge vybral s manželkou Ingrid. Do Moskvy a do Leningradu so synom Oliverom. Obidvaja sú výborní partneri na cestu. Bolo príjemné s nimi spomínať, poučovať aj objavovať. Oliver dospel, je skúsený fotograf, polovička fotografií v knihe je jeho. Na ceste ma podporuje, koriguje aj kritizuje. Ich generácia vníma Rusko bez našich predsudkov Pre nich je aj Východ Západ. Možno ešte zaujímavejší, lebo v karikatúre nášho sna o Západe žijú. A s Východom nemajú žiadne naše staré problémy. Už žiadny Východ a Západ v našom vnímaní neexistuje. Kompas stratil ručičky. Už má iba nožičky.
Súhlasíš s tvrdením, že dobrý cestopis vypovedá rovnakým dielom o krajine aj cestovateľovi?
Asi viac o autorovi ako o krajine. Pre každý cestopis platí stará indická bájka o slonovi a štyroch slepcoch. Jeden ohmatá nohu a tvrdí, že slon vyzerá ako mohutný stĺp. Druhý pohladká slonovi chobot a je si istý, že slon je vlastne veľký had. A tak ďalej. Najviac o krajine vedia povedať tí, ktorí ju navštívili aj s cestou na tri dni. Bol som v Sovietskom zväze a v Rusku veľa razy. Viem slušne po rusky. Obdivujem ich literatúru, balet, výtvarné umenie. Málokto vie, že na začiatku moderného výtvarného umenia neboli Američania, ani Francúzi, ale Rusi. O Rusku sa dá povedať to najlepšie aj to najhoršie, ale v skutočnosti je to tam niekde ešte lepšie a ešte horšie, ako si dokážeme predstaviť. Rusko každého vyskúša aj odmení.
Foto: Oliver FilanPrečo je nudné postupovať pri radení zážitkov z ciest len plocho chronologicky? Aké postupy považuješ za zábavnejšie?
Možno je pravá chvíľa povedať, že nepíšem cestopisy. Nie som píšuci cestovateľ, som túlajúci sa rozprávač. Môj kamarát Sesi Lauko tvrdí, že tvorím knihy, ako keď ženičky paličkujú a každú chvíľu prehadzujú rôznofarebné nite.
Mám radosť z rozprávania, teší ma hovoriť zaujímavé veci, ktoré mi pri tom napadnú a sami sa rozbehnú nečakaným smerom. Nechcem ponúknuť čitateľom zdravú diétu, ale plný stôl jedla a pitia. Každý nech si vezme, na čo má chuť. Rád čítam knižky od stredu a potom ma teší sa dozvedieť, ako sa to všetko začalo.
Priniesli ti cesty po Rusku len potvrdenia očakávaní o mentalite tamojších obyvateľov alebo si stretol aj diametrálne odlišných Rusov, ako si ich my, Stredoeurópania, predstavujeme?
Naša predstava o Rusoch je pozošívaná z legiend, predsudkov, školských hlúpostí, novinových klamstiev. Oni sú iní ako my, aj keď sa nám zdá, že sme si veľmi blízki. Lev Gumilov povedal: „Osprchuj Rusa a objavíš Tatára.“ V Sovietskom zväze desaťročia vládli Gruzínci, Oseti, Arméni, orientálne kniežatá. Kedysi sme každého, kto k nám prišiel zo Sovietskeho zväzu a mal ušianku, považovali za Rusa. Oni sú zložití, vnímaví, majú celkom iný pohľad na svet. Takmer tri týždne sme na Volge mali každý deň v jedálni pri našom stole iných ľudí. A za celý čas to nebol nikto nepríjemný, neslušný alebo neochotný. To sa mi v iných krajinách nestáva.
Prečo je skvelé cestovať nekomfortnou loďou?
Dobrá otázka. Je to vec pohľadu. Rusi ju považovali za luxusnú. Boli sme s manželkou jediní cudzinci. Riaditeľka lode mi vysvetlila, že o sebe vedia, že nevyhovujú európskym štandardom, a tak vozia iba svojich. Tá plavba bola drahšia ako podobná dovolenka v Karibiku. Na Volge som bol sklamaný a v Rumunsku na Dunaji som na Rusko s láskou spomínal.
Čo rozhodlo, že sa do titulu knihy dostali práve „vodka, duša a kaviár“?
Od začiatku mi tie tri slová svietili v hlave. Každá z tých ruských ikon je iná ako kdekoľvek na svete. Možno preto, že málokde sa vyskytujú v takom objatí. Navzájom sa podporujú, zvyšujú svoj lesk a prehlbujú svoju brilantnosť. V knihách napísaných po anglicky sa dej točí okolo toho, či má hlavný hrdina úspech, prečo sa rúti do záhuby, je veľký víťaz, alebo veľký porazený. Rusi hľadajú dušu. Oslovujú sa navzájom „Dušička! Duša moja!“ Zaklínajú sa: „Na môj dušu! Aby som dušu stratil.“ Hovoria o dobrodušných a zloduchoch. O tých čo na duši upadli aj pookriali. Uvažujú o svojej duši, pochybujú o nej, oceňujú ju u iných, alebo tvrdia, že ju stratili, premárnili, že im zhorela. Duša, duša, duša... Na týchto dvoch pohľadoch je možné postaviť dva náboženské smery, dve filozofie, na základe vlastníctva, alebo popierania duše je možné rozdeliť svet.
Vrátil si sa z ciest po Rusku trpezlivejší?
Potulky po svete ma naučili byť trpezlivý v každej situácii. Čím zaujímavejšia krajina, tým zložitejší spôsob vnímania času. Samozrejme, že v Zürichu je všetko presné a korektné. Ale keď v Luxore konečne na tretí raz môj kamarát Omar naozaj vybaví výlet na konské preteky, tak je to zážitok roka. Ten istý Omar ma pozval na výlet do oázy Siwa. Pýtal som sa ho, ako dlho bude trvať cesta. On sa usmial a povedal: „Zabudneš na čas.“
Foto: Vydavateľstvo SLOVARTMožno vnímať tvoje ruské dobrodružstvo aj ako výlet za Iľfom a Petrovom či Dostojevským?
Cesty po Rusku boli súčasťou širšieho plánu. Už asi desať rokov prežívam úžasné dobrodružstvo. Vďaka knihám a internetu sa dostávam k fantastickým informáciám o minulosti. Som oslnený a nadšený, ako to bolo všetko skvele vymyslené, prepojené. Akí úžasní muži a ženy vytvárali rôzne verzie sveta. Čo všetko vytvorili bez ropy, bez elektriny, bez áut a bez počítačov. Aké napätie dokáže vydržať jedna zem medzi Petrom Veľkým a Josifom Stalinom. A do toho Florencia a osmanský Istanbul, egyptský Luxor. Toto súčasné túlanie je najväčšie dobrodružstvo môjho života. Teda, okrem času, ktorý som strávil s kamarátmi a kamarátkami v rôznych vinárňach a pivárňach. Aj to bolo perlivé.
Podaj, prosím, správu o stave globalizácie na východ od Ukrajiny, keďže „dnes už skoro každý druhý človek na tejto planéte vyzerá ako niekto iný v tých istých texaskách“?
Prvá globalizácia bola v časoch Alexandra Macedónskeho. Rimania stavali také isté mestá od marockého Volubilisu po Carnuntum Petronell v Rakúsku. Predpokladám, že politické zmeny v Európe mali aj zámer získať nové trhy. Na Srí Lanke už koloví rybári nie sú oblečení v bedrovom rúšku a s turbanom na hlave. Majú texasky, tričká s anglickým nápisom a bejzbalovú čiapku. Pre mnohých je to jediné, čo zo sľubovaných zmien dostali. V Rusku je situácia trošku iná. Tie západné veci nevytlačili lepšie ruské. Oni zaplnili prázdne regály. Aj preto majú taký úspech.
Aký priestor v tvojej knihe (nazvanej podľa pochutín) dostávajú jedlá a spomienky na ne?
Vodka a kaviár nie je pre mňa jedlo, ale symbol niečoho ruského. Na zbiehajúce sa slinky sú vhodnejšie iné krajiny, hoci Rakúsko a Maďarsko. Moskvu a Sankt Peterburg obsadili talianske, čínske a japonské reštaurácie Prvé peľmene sme si dali so synom až doma. Zatelefonovali sme mojej manželke, aby nám ich pripravila, skvelé ruské pochúťky je dostať v Bratislave, v ruskom obchodíku pod Hradom.
Foto: Vydavateľstvo SLOVARTPrečo je ľahké v Rusku zažiť dojatie?
Dojatie nie je celkom záležitosťou krajiny, ale tuláka. Už som spomínal, že vekom sa mi do tváre vkradol taký láskavo nasprostastý úsmev. Mám podozrenie, že to je odraz môjho vnútorného rozpoloženia. Čoraz viac ma nadchýna a dojíma všetko okolo mňa. Keď po dlhej zime konečne prišla jar, tak som bol dojatý z jej nedočkavosti, roztopaše a neskutočnej krásy. V Rusku je veľa vecí, ktoré je možné obdivovať. A mnoho, ktoré dojímajú. Napríklad aj to, ako veľmi pripomínajú naše slovenské sklamania, zlyhania a naivitu voči politikom a pirátskym nadnárodným spoločnostiam. Oni sú veľkí, a tak sú veľké aj ich nádeje a omyly.
Aký je rozdiel medzi renomovaným autorom Borisom Filanom a Borjom, ktorý pripíja vodkou a dáva si sušenú rybu so srdečnými Rusmi?
Po mame som zdedil dar komunikovať s ľuďmi. Na ceste mi tá schopnosť rozkvitá. Celkom slušne sa dohovorím všetkými jazykmi v okolí a som pripravený sa prispôsobiť podmienkam. Na ceste sa mi rozhýbu hrdzavé časti môjho náhradného motora. Baví ma hodiny chodiť, vysedávať s domácimi a do nekonečna sa presúvať vlakmi a v starých autách. Borja je oveľa výkonnejší, zábavnejší a priateľskejší ako BF.
