Režisérom dokumentárnej drámy podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka a scenára Viliama Klimáčka, je Laco Halama. Práve on si vybral do titulnej postavy v Česku pôsobiaceho Slováka Adriana Jastrabana.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) - Rodák z Banskej Bystrice Adrian Jastraban stvárňuje Alexandra Dubčeka vo filme Krátka jar, dlhá zima, ktorý v októbri v druhej etape výroby nakrúcajú v Bratislave. Filmový portrét politika a štátnika, ktorý "uveril v možnosť demokratizácie totalitného režimu a tak ho nevyhnutne musel stretnúť osud Ikara svojej doby", vzniká v produkcii RTVS a spoločnosti Filmpark production.
Režisérom dokumentárnej drámy podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka a scenára Viliama Klimáčka, je Laco Halama. Práve on si vybral do titulnej postavy v Česku pôsobiaceho Slováka Adriana Jastrabana. "Nebol na to žiadny kasting, jeho postava bola jasná od prvého momentu, nikdy som o žiadnom inom hercovi neuvažoval," komentoval obsadenie herca známeho zo seriálu Ulice. Ocenil tiež jeho oddanosť úlohe a to, že dokáže pretrpieť aj nepríjemnosti spojené s náročným maskovaním. "Najdlhšie v kuse som sedel v maskérni asi šesť hodín pred natáčaním, keď sa lepila maska starého pána Dubčeka, keď sme nakrúcali jeho poslednú jazdu autom. Hodinu to trvalo, kým mi to po natáčaní dali dole," povedal s úsmevom pre TASR Jastraban.
Ponuka zahrať si Dubčeka ho prekvapila, najprv ju považoval za omyl. "Hneď po prvom telefonáte som hovoril, že nie som si istý, či volajú správne, lebo ja mu nie som vôbec podobný, a mal som aj neistotu, ako to prijme divák. Ale keď som sa videl prvýkrát v maske, stratil som obavy, špecifické prvky jeho tváre sa podarilo zrekonštruovať," priznal s tým, že sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. "Bolo pre mňa dôležité vystihnúť jeho dušu, pohľad," dopĺňa Jastraban, ktorý sa počas nakrúcania dozvedel aj o stretnutí jeho starého otca s Dubčekovým otcom. "Moja maminka mi povedala, že nejakú dobu spolu pracovali v jednom podniku." Herec priznal aj veci, ktoré ho na Dubčekovi znepokojovali: "Podpísal 'obuškový zákon', pristúpil na druhoradé funkcie. Keď bol veľvyslancom v Ankare, hovoril som si, či nebol skôr karierista, ktorý si chce miesto držať za akúkoľvek cenu."
Jastrabanov názor na ikonu Pražskej jari zasa zmenili iné materiály, ku ktorým sa dostal počas prípravy na nakrúcanie. Zachytil v nich podľa jeho slov úžasnú vetu, ktorá síce vo filme nezaznie, Adrianovi však dotvorila mozaiku o Dubčekovi ako jednoduchom a priamom človeku. "Keď mu všetci hovorili uteč, z Turecka sa vtedy dalo utiecť na západ, talianska komunistická strana mala pre neho pripravený program, mohol tam prednášať, bol by čestným predsedom strany a mal by sa tam určite skvelo, vtedy povedal - nie, musím si ísť odpykať trest spolu s tými ľuďmi, čo mi vtedy verili," objasnil v prestávke nakrúcania v hoteli Devín.
Práve v budove, ktorú otvorili v 1954, vznikali scény z prostredia Kremľa, kde bol Dubček intervenovaný pred podpísaním tzv. Moskovského protokolu. "Nakrúcame scény, kde už vie, že ruská delegácia na nich tlačí, pôjdu do konfliktu aj za cenu ďalšej vojny, neodtiahnu z vojskami a reformu zastavia za každú cenu. Jeho sen, že to s ruskou stranou nejako uhrá, lebo má západný svet a OSN na svojej strane, sa mu rozplynul," vysvetlil filmový Dubček.
Prvá klapka dokudrámy padla už začiatkom augusta. V dobovom filme bude rozprávačom samotný Alexander Dubček, ktorý spomína na prelomové udalosti svojho života - najväčšie úspechy a popularitu, ale aj poníženie, ktoré prišlo v čase normalizácie. Snímka však nemá byť glorifikáciou muža, ktorý začal presadzovať socializmus s ľudskou tvárou. "Dávame si na to pozor, ani scenár nie je tak napísaný, hodne ukazuje Dubčekove slabosti, priblížime ho ako človeka, jeho nekomplikovanosť v istých veciach. Nemyslel na tri kroky dopredu, myslel to čisto a myslel si, že keď pôjde s ľudskosťou a s pravdou, musí sa to podariť. Trošku ako Václav Havel, ktorému sa to podarilo, lebo isté okolnosti už boli v 90. rokoch inak," uzavrel Jastraban.
Dokudráma Krátka jar, dlhá zima sa k divákom dostane v druhej polovici roku 2018.
Režisérom dokumentárnej drámy podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka a scenára Viliama Klimáčka, je Laco Halama. Práve on si vybral do titulnej postavy v Česku pôsobiaceho Slováka Adriana Jastrabana. "Nebol na to žiadny kasting, jeho postava bola jasná od prvého momentu, nikdy som o žiadnom inom hercovi neuvažoval," komentoval obsadenie herca známeho zo seriálu Ulice. Ocenil tiež jeho oddanosť úlohe a to, že dokáže pretrpieť aj nepríjemnosti spojené s náročným maskovaním. "Najdlhšie v kuse som sedel v maskérni asi šesť hodín pred natáčaním, keď sa lepila maska starého pána Dubčeka, keď sme nakrúcali jeho poslednú jazdu autom. Hodinu to trvalo, kým mi to po natáčaní dali dole," povedal s úsmevom pre TASR Jastraban.
Ponuka zahrať si Dubčeka ho prekvapila, najprv ju považoval za omyl. "Hneď po prvom telefonáte som hovoril, že nie som si istý, či volajú správne, lebo ja mu nie som vôbec podobný, a mal som aj neistotu, ako to prijme divák. Ale keď som sa videl prvýkrát v maske, stratil som obavy, špecifické prvky jeho tváre sa podarilo zrekonštruovať," priznal s tým, že sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. "Bolo pre mňa dôležité vystihnúť jeho dušu, pohľad," dopĺňa Jastraban, ktorý sa počas nakrúcania dozvedel aj o stretnutí jeho starého otca s Dubčekovým otcom. "Moja maminka mi povedala, že nejakú dobu spolu pracovali v jednom podniku." Herec priznal aj veci, ktoré ho na Dubčekovi znepokojovali: "Podpísal 'obuškový zákon', pristúpil na druhoradé funkcie. Keď bol veľvyslancom v Ankare, hovoril som si, či nebol skôr karierista, ktorý si chce miesto držať za akúkoľvek cenu."
Jastrabanov názor na ikonu Pražskej jari zasa zmenili iné materiály, ku ktorým sa dostal počas prípravy na nakrúcanie. Zachytil v nich podľa jeho slov úžasnú vetu, ktorá síce vo filme nezaznie, Adrianovi však dotvorila mozaiku o Dubčekovi ako jednoduchom a priamom človeku. "Keď mu všetci hovorili uteč, z Turecka sa vtedy dalo utiecť na západ, talianska komunistická strana mala pre neho pripravený program, mohol tam prednášať, bol by čestným predsedom strany a mal by sa tam určite skvelo, vtedy povedal - nie, musím si ísť odpykať trest spolu s tými ľuďmi, čo mi vtedy verili," objasnil v prestávke nakrúcania v hoteli Devín.
Práve v budove, ktorú otvorili v 1954, vznikali scény z prostredia Kremľa, kde bol Dubček intervenovaný pred podpísaním tzv. Moskovského protokolu. "Nakrúcame scény, kde už vie, že ruská delegácia na nich tlačí, pôjdu do konfliktu aj za cenu ďalšej vojny, neodtiahnu z vojskami a reformu zastavia za každú cenu. Jeho sen, že to s ruskou stranou nejako uhrá, lebo má západný svet a OSN na svojej strane, sa mu rozplynul," vysvetlil filmový Dubček.
Prvá klapka dokudrámy padla už začiatkom augusta. V dobovom filme bude rozprávačom samotný Alexander Dubček, ktorý spomína na prelomové udalosti svojho života - najväčšie úspechy a popularitu, ale aj poníženie, ktoré prišlo v čase normalizácie. Snímka však nemá byť glorifikáciou muža, ktorý začal presadzovať socializmus s ľudskou tvárou. "Dávame si na to pozor, ani scenár nie je tak napísaný, hodne ukazuje Dubčekove slabosti, priblížime ho ako človeka, jeho nekomplikovanosť v istých veciach. Nemyslel na tri kroky dopredu, myslel to čisto a myslel si, že keď pôjde s ľudskosťou a s pravdou, musí sa to podariť. Trošku ako Václav Havel, ktorému sa to podarilo, lebo isté okolnosti už boli v 90. rokoch inak," uzavrel Jastraban.
Dokudráma Krátka jar, dlhá zima sa k divákom dostane v druhej polovici roku 2018.