Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chiméra bola nominovaná na ocenenie Zlatá palma na minuloročnom filmovom festivale v Cannes.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Talianska režisérka Alice Rohrwacher sa po snímkach Zázraky (2014) a Šťastný Lazzaro (2018) vracia opäť na plátna slovenských kín. Ich program spestril film Chiméra. "Prináša magickú mozaiku o hone za chimérami zasadenú do slnkom zaliatych talianskych scenérií. Stretávame sa s mladým archeológom so zlomeným srdcom a vykrádačmi hrobov na dobrodružnom putovaní medzi živými a mŕtvymi," približuje novinku Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), ktorá ju od 6. júna prináša do kinodistribúcie.
Chiméra bola nominovaná na ocenenie Zlatá palma na minuloročnom filmovom festivale v Cannes. V hlavnej úlohe s legendárnou herečkou Isabellou Rossellini, Joshom O'Connorom a mladšou sestrou režisérky, talentovanou Albou Rohrwacher, rozpráva príbeh o lovcoch pokladov, členoch partie Tombaroli. Jeden z nich, Arthur, vyniká zvláštnym darom - schopnosťou nájsť miesta, kde sú ukryté staré etruské poklady. Arthur urputne hľadá stratenú lásku Beniaminu. Hľadá všade, dokonca aj pod zemou. Dúfa, že nájde dvere do posmrtného života, o ktorom hovoria mýty. Ostatní len využívajú jeho talent na splnenie svojho sna o ľahko nadobudnutom bohatstve. Hon za chimérami ich dovedie až na hranicu medzi svetmi živých a mŕtvych.
Alice Rohrwacher priznáva, že vyrastala na miestach, kde bolo bežné počuť príbehy o tajomných nálezoch, vykopávkach a tajomných dobrodružstvách. "Stačilo zostať v bare do neskorej noci alebo sa zastaviť vo vidieckom hostinci, aby ste počuli o tom, kto odkryl hrobku z obdobia villanovskej kultúry svojím traktorom, alebo o niekom inom, kto raz v noci kopal pri nekropole a objavil zlatý náhrdelník taký dlhý, že by s ním mohol obísť celý dom. Alebo o niekom, kto zbohatol vo Švajčiarsku predajom etruskej vázy, ktorú našiel vo svojej záhrade," hovorí režisérka.
"Najdôležitejšie je - ako v kaleidoskope - nájsť v príbehu jedného človeka príbeh ľudí a položiť si otázku, aké nešťastné a komické, aké dojímavé a násilné je ľudstvo," dodáva Rohrwacher. V roku 2011 debutovala celovečerným filmom Nebeské telo, ktorý mal premiéru v Cannes. Jej druhý film Zázraky získal Grand Prix v Cannes v roku 2014 a jej tretí film Šťastný Lazzaro dostal cenu za najlepší scenár. V roku 2015 režírovala krátky film De Djess a v roku 2016 operu La Traviata v Teatro Valli. V roku 2023 bola nominovaná na Oscara za film Le Pupille.
Chiméra bola nominovaná na ocenenie Zlatá palma na minuloročnom filmovom festivale v Cannes. V hlavnej úlohe s legendárnou herečkou Isabellou Rossellini, Joshom O'Connorom a mladšou sestrou režisérky, talentovanou Albou Rohrwacher, rozpráva príbeh o lovcoch pokladov, členoch partie Tombaroli. Jeden z nich, Arthur, vyniká zvláštnym darom - schopnosťou nájsť miesta, kde sú ukryté staré etruské poklady. Arthur urputne hľadá stratenú lásku Beniaminu. Hľadá všade, dokonca aj pod zemou. Dúfa, že nájde dvere do posmrtného života, o ktorom hovoria mýty. Ostatní len využívajú jeho talent na splnenie svojho sna o ľahko nadobudnutom bohatstve. Hon za chimérami ich dovedie až na hranicu medzi svetmi živých a mŕtvych.
Alice Rohrwacher priznáva, že vyrastala na miestach, kde bolo bežné počuť príbehy o tajomných nálezoch, vykopávkach a tajomných dobrodružstvách. "Stačilo zostať v bare do neskorej noci alebo sa zastaviť vo vidieckom hostinci, aby ste počuli o tom, kto odkryl hrobku z obdobia villanovskej kultúry svojím traktorom, alebo o niekom inom, kto raz v noci kopal pri nekropole a objavil zlatý náhrdelník taký dlhý, že by s ním mohol obísť celý dom. Alebo o niekom, kto zbohatol vo Švajčiarsku predajom etruskej vázy, ktorú našiel vo svojej záhrade," hovorí režisérka.
"Najdôležitejšie je - ako v kaleidoskope - nájsť v príbehu jedného človeka príbeh ľudí a položiť si otázku, aké nešťastné a komické, aké dojímavé a násilné je ľudstvo," dodáva Rohrwacher. V roku 2011 debutovala celovečerným filmom Nebeské telo, ktorý mal premiéru v Cannes. Jej druhý film Zázraky získal Grand Prix v Cannes v roku 2014 a jej tretí film Šťastný Lazzaro dostal cenu za najlepší scenár. V roku 2015 režírovala krátky film De Djess a v roku 2016 operu La Traviata v Teatro Valli. V roku 2023 bola nominovaná na Oscara za film Le Pupille.
