Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úspešná filmová kariéra bývalého hráča rugby, ktorý si v 30. rokoch 20. storočia urobil meno ako mím, sa začala až po druhej svetovej vojne.
Autor TASR
Le Pecq/Bratislava 8. októbra (TASR) - Herec, komik, režisér a scenárista Jacques Tati sa narodil 9. októbra 1907 vo francúzskom Le Pecq. V pondelok uplynie od jeho narodenia 110 rokov.
Jacques Tati, ktorého postava pána Hulota patrí medzi najmilšie figúry filmovej histórie, sa medzi nesmrteľných filmových tvorcov zapísal napriek tomu, že za tri desaťročia tvorivého obdobia nakrútil iba šesť celovečerných filmov.
V krvi rodáka z Le Pecq, pôvodným menom Jacqua Tatischeffa, ktorý uzrel svetlo sveta 9. októbra 1907, kolovala ruská, holandská, talianska i francúzska krv. Bol vnukom ruského veľvyslanca vo francúzskom Paríži.
Úspešná filmová kariéra bývalého hráča rugby, ktorý si v 30. rokoch 20. storočia urobil meno ako mím, sa začala až po druhej svetovej vojne. Jej vrcholom bol zrejme zisk osobitnej ceny poroty na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes vo Francúzsku v roku 1958 a Oscar za najlepší zahraničný film udelený za snímku Mon Oncle (Môj strýko, 1958). V roku 1977 dostal čestnú cenu Cézar francúzskeho filmového inštitútu za celoživotný prínos k filmovému umeniu.
Jeho režisérskym debutom bola v roku 1947 groteska L'école des facteurs (Škola poštárov), kde vytvoril postavu jednoduchého poštára Francoisa, ktorý sa ocitne pod vplyvom amerikanizácie. Táto postava sa opäť objavila v jeho prvom celovečernom filme Jour de fęte (Veľký deň, 1949), kde Tati poukazuje na boj jednotlivca proti neľudskej modernej mašinérii. V celovečernom filme Les vacances de Monsieur Hulot (Prázdniny pána Hulota, 1953), ktorý režíroval podľa vlastného scenára, sa predstavil aj ako hlavný hrdina, konzervatívny dobrácky pán Hulot, ktorý napriek veľkému úsiliu pokazí všetko, čoho sa dotkne. Pána Hulota si zahral ešte v komédii Trafic (1971). Poslednou snímkou, v ktorej sa Jacques Tati ukázal ako herec, bola televízna komédia Parade (1974), koncipovaná ako cirkusové predstavenie.
Jacques Tati používal vo svojich filmoch najmodernejšie technológie, prostredníctvom ktorých kritizoval spoločnosť zaplavenú automatizáciou, strojmi a najnovšími technológiami. Jeho filmy oplývajú výnimočným zvukovým a vizuálnym dizajnom a sú plné nielen gagov, ale aj vizuálnych vtipov, ktoré si divák všimne až na druhé či tretie zhliadnutie filmu. Cítiť v nich melanchóliu nad krásou starého sveta, ktorý ustupuje hektickému a odosobnenému modernému životu.
Geniálny filmový tvorca Jacques Tati zomrel 4. novembra 1982 v Paríži vo Francúzsku.
Z roku 2010 pochádza film L'illusionniste (Iluzionista) režiséra Sylviana Chometa. Britsko-francúzska animovaná snímka, v ktorej ožíva postava pána Hulota, vznikla na základe nerealizovaného scenára Jacquesa Tatiho z roku 1956. Tati ho v tom čase venoval svojej dcére a rozpráva v ňom príbeh zostarnutého iluzionistu, ktorý putuje so svojím umením od mesta k mestu. Jedného dňa v malej zapadnutej krčme stretne mladú obdivovateľku, ktorá skutočne verí tomu, že dokáže robiť zázraky. Stretnutie obom zmení život.
Jacques Tati, ktorého postava pána Hulota patrí medzi najmilšie figúry filmovej histórie, sa medzi nesmrteľných filmových tvorcov zapísal napriek tomu, že za tri desaťročia tvorivého obdobia nakrútil iba šesť celovečerných filmov.
V krvi rodáka z Le Pecq, pôvodným menom Jacqua Tatischeffa, ktorý uzrel svetlo sveta 9. októbra 1907, kolovala ruská, holandská, talianska i francúzska krv. Bol vnukom ruského veľvyslanca vo francúzskom Paríži.
Úspešná filmová kariéra bývalého hráča rugby, ktorý si v 30. rokoch 20. storočia urobil meno ako mím, sa začala až po druhej svetovej vojne. Jej vrcholom bol zrejme zisk osobitnej ceny poroty na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes vo Francúzsku v roku 1958 a Oscar za najlepší zahraničný film udelený za snímku Mon Oncle (Môj strýko, 1958). V roku 1977 dostal čestnú cenu Cézar francúzskeho filmového inštitútu za celoživotný prínos k filmovému umeniu.
Jeho režisérskym debutom bola v roku 1947 groteska L'école des facteurs (Škola poštárov), kde vytvoril postavu jednoduchého poštára Francoisa, ktorý sa ocitne pod vplyvom amerikanizácie. Táto postava sa opäť objavila v jeho prvom celovečernom filme Jour de fęte (Veľký deň, 1949), kde Tati poukazuje na boj jednotlivca proti neľudskej modernej mašinérii. V celovečernom filme Les vacances de Monsieur Hulot (Prázdniny pána Hulota, 1953), ktorý režíroval podľa vlastného scenára, sa predstavil aj ako hlavný hrdina, konzervatívny dobrácky pán Hulot, ktorý napriek veľkému úsiliu pokazí všetko, čoho sa dotkne. Pána Hulota si zahral ešte v komédii Trafic (1971). Poslednou snímkou, v ktorej sa Jacques Tati ukázal ako herec, bola televízna komédia Parade (1974), koncipovaná ako cirkusové predstavenie.
Jacques Tati používal vo svojich filmoch najmodernejšie technológie, prostredníctvom ktorých kritizoval spoločnosť zaplavenú automatizáciou, strojmi a najnovšími technológiami. Jeho filmy oplývajú výnimočným zvukovým a vizuálnym dizajnom a sú plné nielen gagov, ale aj vizuálnych vtipov, ktoré si divák všimne až na druhé či tretie zhliadnutie filmu. Cítiť v nich melanchóliu nad krásou starého sveta, ktorý ustupuje hektickému a odosobnenému modernému životu.
Geniálny filmový tvorca Jacques Tati zomrel 4. novembra 1982 v Paríži vo Francúzsku.
Z roku 2010 pochádza film L'illusionniste (Iluzionista) režiséra Sylviana Chometa. Britsko-francúzska animovaná snímka, v ktorej ožíva postava pána Hulota, vznikla na základe nerealizovaného scenára Jacquesa Tatiho z roku 1956. Tati ho v tom čase venoval svojej dcére a rozpráva v ňom príbeh zostarnutého iluzionistu, ktorý putuje so svojím umením od mesta k mestu. Jedného dňa v malej zapadnutej krčme stretne mladú obdivovateľku, ktorá skutočne verí tomu, že dokáže robiť zázraky. Stretnutie obom zmení život.
