Bratislava 18. novembra (TASR) – Herec, komik a spevák Jaroslav Štercl je súčasnému divákovi známy najmä z repríz zábavných televíznych relácii, a tiež z množstva epizódnych úloh, ktoré stvárnil vo filmoch. V 60. a 70. rokoch minulého storočia však patril medzi najobľúbenejších kabaretných umelcov. "Keď sa povie Jaroslav Štercl, tak sa mi vybaví bohužiaľ dnes už temer neznámy, vo svojej dobe však naozaj hviezdny komik," povedal o ňom český divadelný a literárny kritik Vladimír Just. Od narodenia herca Jaroslava Štercla uplynie v pondelok 18. novembra okrúhlych sto rokov.

Jaroslav Štercl sa narodil 18. novembra 1919 v obci Blovice neďaleko Plzne. Keď mal šesť rokov, rodina sa presťahovala do Prahy. Jeho otec bol staviteľ, v čase krízy sa mu však nedarilo, keďže mu zákazníci neplatili – a tak sa Šterclovci každú chvíľu sťahovali do skromnejších príbytkov.

Jaroslav nebol veľmi úspešný žiak a na gymnáziu prepadol. Napokon vyštudoval na otcovo želanie Vyššiu priemyslovú školu staviteľskú. Ako chlapec sa zoznamoval s divadlom a filmom, navštevoval verejné čítania rozprávok s Vlastom Burianom, ktoré sa konali v budove rozhlasu. Práve Vlasta Burian a Ferenc Futurista sa stali jeho hereckými vzormi.

Jaroslav Štercl mal rád už od mladosti prírodu a chodieval na výlety najmä do okolia Prahy, ktoré mal podrobne zmapované. Bol veľkým fanúšikom trampingu a práve medzi kamarátmi v trampskej osade úspešne vystupoval s pesničkami a s komickými číslami. Čoskoro začal účinkovať v Nuselskom pivovare, prešiel kabaretmi Uranie, Alhambra a ďalšími scénami v Prahe. Počas 2. svetovej vojny si založil Divadýlko na dlani.

Po vojne patril k umelcom, ktorí sa vymedzili voči nastupujúcemu komunizmu. Ako v dokumente Českej televízie s názvom Moudrý Šašek uviedla hercova manželka Růžena Šterclová, chodili do Haló kabaretu na jeho vystúpenia provokatéri – robotníci, ktorí dostali zadarmo vstupenky a ich cieľom bolo kaziť predstavenia. Problémy pokračovali aj v 50. rokoch, keď úradom prekážal najmä obsah Šterclových divadelných improvizácií. Napokon v roku 1957 bol nútený vydať sa na cestu estrádneho komika, ktorý so svojimi číslami cestuje po vtedajšom Československu.

Štercla si v 60. rokoch začala všímať televízia. Televízny seriál Můj přítel štvanec, ktorý preňho napísal Jaroslav Dietl, však takisto narazil na problémy pri schvaľovaní. Objavoval sa čoraz častejšie v aspoň zábavných programoch, najmä v televíznych "Silvestroch". V roku 1967 strávil spoločne s hercom Lubomírom Lipským pol roka v Kanade na svetovej výstave Expo. V rámci tohto pobytu si splnil svoj sen a navštívil Aljašku, ktorú dovtedy poznal len z trampských piesní.

Jaroslav Štercl sa od roku 1946 objavoval aj vo filmoch, väčšinou v malých epizódnych úlohách. Ako príklad možno spomenúť komédiu Hudba z Marsu (Ján Kadár, Elmar Klos, 1955), Florenc 13:30 (Josef Mach, 1957). V roku 1964 hral v detskej komédii Táto, sežeň štěně (Milan Vošmik) a ako excentrický zamestnanec pošty sa mihol v komédii Oldřicha Lipského Limonádový Joe aneb Koňská opera.

Hral vo filme Karla Zemana Ukradená vzducholoď (1966) a v experimentálnej komédií Oldřicha Lipského Happy End (1967). Ako spevák v kabarete sa objavil v legendárnych Světákoch Zdeňka Podskalského (1969) a v dnes už zabudnutej komédií Hodinářova svatební cesta korálovým mořem (Tomáš Svoboda, 1979) sa jediný raz ocitol pred kamerou so svojim mladším bratom Václavom.

Jaroslav Štercl zomrel 4. apríla 1996. Bol trikrát ženatý. Napriek imidžu komika bol vzdelaným a sčítaným človekom, čo dokázal napríklad aj svojim účinkovaním vo vedomostnej televíznej súťaži Soubouj s pamětí. Zložil a naspieval množstvo trampských piesní a vyznával trampské a skautské ideály. O jeho živote vyšla kniha "76 yardů Jardy Štercla".