Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Anton Korenči by vo štvrtok 16. decembra 2021 oslávil 90-te narodeniny.
Autor TASR
Nová Ves nad Žitavou/Bratislava 16. decembra (TASR) - Filmový a divadelný herec Anton Korenči bol dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). K 120 divadelným postavám, ktoré vytvoril, možno prirátať vyše 160 filmov, inscenácií a televíznych seriálov. Bol predstaviteľom realistického psychologického herectva so zmyslom pre drobnokresbu. Sústreďoval sa na jasné vyjadrenie emócií i vzťahov a na dejovú líniu príbehu.
Anton Korenči sa narodil 16. decembra 1931 v obci Nová Ves nad Žitavou. V roku 1955 absolvoval štúdium na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) a hneď získal angažmán v Krajovom divadle v Nitre (dnes Divadlo Andreja Bagara). V roku 1960 prestúpil do činohry SND v Bratislave, ktorej zostal verný až do roku 2006.
Anton Korenči hral postavy v mnohých divadelných inscenáciách, z tých nitrianskych možno spomenúť známych Demokratov Janka Jesenského, či hru Hernani Victora Huga.
Na filmovom plátne debutoval drobnou úlohou vo filme Petra Solana Tvár v okne (1964). O rok neskôr ho Ivan Teren obsadil do snímky Kde leží naša bieda, v roku 1968 si zahral v televíznej adaptácii hry Romana Kaliského Koniec alebo začiatok, ktorú režíroval Igor Ciel.
Jedným z najznámejších filmov, v ktorých ho diváci mohli vidieť, bolo Červené víno – film, ktorý podľa známeho románu Františka Hečka nakrútil v roku 1972 režisér Andrej Lettrich, novšia verzia potom vznikla v roku 1976. Lettrich tiež obsadil Antona Korenčiho do svojej kriminálky Prípad krásnej nerestnice z roku 1973. Pri postave zakríknutého starého mládenca Štefana Ondruša uplatnil Korenči svoje civilné herectvo so zmyslom pre skratku.
Hral tiež v českých filmoch režiséra Jaroslava Balíka – v snímke z druhej svetovej vojny Jeden strieborný (1976) a v príbehu Ja som Stena smrti (1978). Zahral si vo filme Jána Zemana Citová výchova jednej Dáše (1980). O dva roky neskôr Martin Hollý obsadil Antona Korenčiho do známej rozprávky Soľ nad zlato. Korenči sa tiež objavil v dvojdielnom filme Staroružová dráma, ktorú nakrútil v roku 1987 Vido Horňák.
V 90. rokoch si zahral v niekoľkých vydarených adaptáciách literárnej či divadelnej klasiky, napríklad v snímke Jacobowski a plukovník, ktorú nakrútil Martin Huba (1990), či v Kukučínovej sfilmovanej próze Mladé letá (r. Pavol Haspra, 1993). Ten istý režisér obsadil Korenčiho aj do filmu Trýzeň svedomia nakrúteného podľa spomienkovej knihy Eugena Löbla (1994) a napokon do filmovej podoby známeho románu J. M. Simmela Všetci ľudia budú bratia (1996).
Anton Korenči účinkoval vo viacerých známych seriáloch - napríklad V tieni vlkov (1971), v historických seriáloch Parížski mohykáni (1971) či Vivat Beňovský (1975). Zahral si aj v kultovom slovenskom televíznom seriáli Straty a nálezy (1975) režiséra Stanislava Párnického a tiež v seriáli Alžbetin dvor, ktorý v roku 1986 nakrútil Andrej Lettrich.
Herec Anton Korenči náhle zomrel 29. septembra 2008 v Bratislave vo veku nedožitých 77 rokov. Jeho syn Štefan Korenči je divadelným a rozhlasovým režisérom, v rodinnej tradícii pokračuje aj divadelný režisér a riaditeľ Činohry Štátneho divadla Košice Anton Korenči mladší.
Anton Korenči sa narodil 16. decembra 1931 v obci Nová Ves nad Žitavou. V roku 1955 absolvoval štúdium na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) a hneď získal angažmán v Krajovom divadle v Nitre (dnes Divadlo Andreja Bagara). V roku 1960 prestúpil do činohry SND v Bratislave, ktorej zostal verný až do roku 2006.
Anton Korenči hral postavy v mnohých divadelných inscenáciách, z tých nitrianskych možno spomenúť známych Demokratov Janka Jesenského, či hru Hernani Victora Huga.
Na filmovom plátne debutoval drobnou úlohou vo filme Petra Solana Tvár v okne (1964). O rok neskôr ho Ivan Teren obsadil do snímky Kde leží naša bieda, v roku 1968 si zahral v televíznej adaptácii hry Romana Kaliského Koniec alebo začiatok, ktorú režíroval Igor Ciel.
Jedným z najznámejších filmov, v ktorých ho diváci mohli vidieť, bolo Červené víno – film, ktorý podľa známeho románu Františka Hečka nakrútil v roku 1972 režisér Andrej Lettrich, novšia verzia potom vznikla v roku 1976. Lettrich tiež obsadil Antona Korenčiho do svojej kriminálky Prípad krásnej nerestnice z roku 1973. Pri postave zakríknutého starého mládenca Štefana Ondruša uplatnil Korenči svoje civilné herectvo so zmyslom pre skratku.
Hral tiež v českých filmoch režiséra Jaroslava Balíka – v snímke z druhej svetovej vojny Jeden strieborný (1976) a v príbehu Ja som Stena smrti (1978). Zahral si vo filme Jána Zemana Citová výchova jednej Dáše (1980). O dva roky neskôr Martin Hollý obsadil Antona Korenčiho do známej rozprávky Soľ nad zlato. Korenči sa tiež objavil v dvojdielnom filme Staroružová dráma, ktorú nakrútil v roku 1987 Vido Horňák.
V 90. rokoch si zahral v niekoľkých vydarených adaptáciách literárnej či divadelnej klasiky, napríklad v snímke Jacobowski a plukovník, ktorú nakrútil Martin Huba (1990), či v Kukučínovej sfilmovanej próze Mladé letá (r. Pavol Haspra, 1993). Ten istý režisér obsadil Korenčiho aj do filmu Trýzeň svedomia nakrúteného podľa spomienkovej knihy Eugena Löbla (1994) a napokon do filmovej podoby známeho románu J. M. Simmela Všetci ľudia budú bratia (1996).
Anton Korenči účinkoval vo viacerých známych seriáloch - napríklad V tieni vlkov (1971), v historických seriáloch Parížski mohykáni (1971) či Vivat Beňovský (1975). Zahral si aj v kultovom slovenskom televíznom seriáli Straty a nálezy (1975) režiséra Stanislava Párnického a tiež v seriáli Alžbetin dvor, ktorý v roku 1986 nakrútil Andrej Lettrich.
Herec Anton Korenči náhle zomrel 29. septembra 2008 v Bratislave vo veku nedožitých 77 rokov. Jeho syn Štefan Korenči je divadelným a rozhlasovým režisérom, v rodinnej tradícii pokračuje aj divadelný režisér a riaditeľ Činohry Štátneho divadla Košice Anton Korenči mladší.
