Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislavské Kino Lumiére bolo dnes miestom oslavy životného jubilea slovenského režiséra, scenáristu, dramaturga, pedagóga a filmového publicistu Rudolfa Urca. .
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Bratislavské Kino Lumiére bolo dnes miestom oslavy životného jubilea slovenského režiséra, scenáristu, dramaturga, pedagóga a filmového publicistu Rudolfa Urca. Pri príležitosti jeho 80. narodenín premietli päticu krátkych filmov, ktoré režíroval alebo na nich spolupracoval, a do života uviedli jeho novú knihu Neviditeľné dejiny dokumentaristov (vyšla v edičnom oddelení Slovenského filmového ústavu - SFÚ). Kniha predstavuje súbor deviatich profilov slovenských dokumentaristov, s ktorými Rudolf Urc spolupracoval počas svojho pôsobenia na Kolibe, najmä v 60. rokoch minulého storočia.
"Nazval som to neviditeľné dejiny, pretože americký avantgardný režisér Jonas Mekas hovorí, že skutočné dejiny kinematografie sú neviditeľné, je to o tom, ako sa ľudia stretávali, rozprávali, zabávali, ako si vymieňali názory, možno si navzájom povedali aj čosi, čo nebolo určené pre verejnosť, preto sú to neviditeľné dejiny," uviedol ku knihe jej autor.
V netradičných profiloch predstavuje Vlada Kubenku, Pavla Sýkoru, Pavla Branka, Ilju Zeljenku, Jozefa Jablonického, Alexandra Strelingera, Marcelu Plítkovú-Jurovskú, Otakara Krivánka a Štefana Kamenického. "Nie sú tam len dokumentaristi v pravom slova zmysle, ale aj ľudia, ktorí s nami v dokumentárnom filme spolupracovali, hudobný skladateľ Ilja Zeljenka alebo filmový teoretik a kritik Pavel Branko, ktorí patria do veľkej rodiny slovenských dokumentaristov," podčiarkol Rudolf Urc, ktorý od konca 50. rokov stál pri obrode slovenskej dokumentárnej tvorby a neskôr pomáhal vybudovať aj tvorivú základňu slovenského animovaného filmu.
Po absolvovaní odboru dramaturgie na pražskej FAMU začínal ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave. V 60. rokoch pôsobil ako hlavný dramaturg Štúdia krátkeho filmu, kde zároveň nakrútil celý rad dokumentov. V 70. rokoch bol preradený do animovaného filmu a jeho dokumentárna tvorba bola v období normalizácie zakázaná. Animovaný film v ňom získal dramaturga a tvorivú osobnosť, ktorá výrazne prispela k rozvoju slovenského animovaného filmu. Popri práci dramaturga zároveň vytvoril viacero animovaných filmov a seriálov aj ako režisér a jeho pôsobenie je spojené s celým vývojom televíznej animovanej tvorby večerníčkov. Tiež stál pri zrode nesúťažného festivalu Bienále animácie Bratislava (BAB) a je zakladateľom Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. "Chcel som v živote robiť dokument, ale osud to tak chcel, že sa to zamotalo, hlavne na začiatku 70. rokov. Dostal som sa do animovaného filmu a som rád, že som sa tam dostal, lebo mňa to uspokojilo, naplnilo a prežil som tam s animátormi niekoľko krásnych rokov," povedal pre TASR jubilujúci autor, ktorému prišlo zablahoželať viacero osobností slovenskej kinematografie.
Na priateľskom stretnutí, ktoré pripravili SFÚ, Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA), Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), Filmová a televízna fakulta VŠMU a Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), bol prítomný aj spomínaný filmový teoretik a kritik Pavel Branko. "Patrí medzi ľudí, ktorí sa nedajú zašliapnuť, aj keď ich osud odsunie na vedľajšiu koľaj, oni si zrazu z tej vedľajšej koľaje vedia urobiť, na truc tým, ktorí ich tam odsunuli, hlavnú. Stalo sa mu to síce len raz, nedobrovoľne po roku 1968, keď ho odsunuli z dokumentárneho filmu do animovaného so zámerom odstaviť ho, a zrazu sa on vrátil k svojim úplným skoro detským začiatkom a stal sa veľkým, celosvetovo uznávaným odborníkom v oblasti animovaného filmu. To určite nezamýšľali tí, ktorí ho tam posielali," povedal pre TASR na margo jubilanta 96-ročný Branko, ktorého s Urcom viaže od mladosti trvajúce priateľstvo.
Rudolf Urc je držiteľom Čestnej medaily Albína Brunovského z roku 2008 za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu, Ceny predsedu Národnej rady SR za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied z roku 2010. Na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2012 si prevzal ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie. V apríli tohto roku sa stal laureátom národnej filmovej ceny Slnko v sieti, ktorú mu udelila SFTA za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
"Nazval som to neviditeľné dejiny, pretože americký avantgardný režisér Jonas Mekas hovorí, že skutočné dejiny kinematografie sú neviditeľné, je to o tom, ako sa ľudia stretávali, rozprávali, zabávali, ako si vymieňali názory, možno si navzájom povedali aj čosi, čo nebolo určené pre verejnosť, preto sú to neviditeľné dejiny," uviedol ku knihe jej autor.
V netradičných profiloch predstavuje Vlada Kubenku, Pavla Sýkoru, Pavla Branka, Ilju Zeljenku, Jozefa Jablonického, Alexandra Strelingera, Marcelu Plítkovú-Jurovskú, Otakara Krivánka a Štefana Kamenického. "Nie sú tam len dokumentaristi v pravom slova zmysle, ale aj ľudia, ktorí s nami v dokumentárnom filme spolupracovali, hudobný skladateľ Ilja Zeljenka alebo filmový teoretik a kritik Pavel Branko, ktorí patria do veľkej rodiny slovenských dokumentaristov," podčiarkol Rudolf Urc, ktorý od konca 50. rokov stál pri obrode slovenskej dokumentárnej tvorby a neskôr pomáhal vybudovať aj tvorivú základňu slovenského animovaného filmu.
Po absolvovaní odboru dramaturgie na pražskej FAMU začínal ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave. V 60. rokoch pôsobil ako hlavný dramaturg Štúdia krátkeho filmu, kde zároveň nakrútil celý rad dokumentov. V 70. rokoch bol preradený do animovaného filmu a jeho dokumentárna tvorba bola v období normalizácie zakázaná. Animovaný film v ňom získal dramaturga a tvorivú osobnosť, ktorá výrazne prispela k rozvoju slovenského animovaného filmu. Popri práci dramaturga zároveň vytvoril viacero animovaných filmov a seriálov aj ako režisér a jeho pôsobenie je spojené s celým vývojom televíznej animovanej tvorby večerníčkov. Tiež stál pri zrode nesúťažného festivalu Bienále animácie Bratislava (BAB) a je zakladateľom Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. "Chcel som v živote robiť dokument, ale osud to tak chcel, že sa to zamotalo, hlavne na začiatku 70. rokov. Dostal som sa do animovaného filmu a som rád, že som sa tam dostal, lebo mňa to uspokojilo, naplnilo a prežil som tam s animátormi niekoľko krásnych rokov," povedal pre TASR jubilujúci autor, ktorému prišlo zablahoželať viacero osobností slovenskej kinematografie.
Na priateľskom stretnutí, ktoré pripravili SFÚ, Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA), Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), Filmová a televízna fakulta VŠMU a Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), bol prítomný aj spomínaný filmový teoretik a kritik Pavel Branko. "Patrí medzi ľudí, ktorí sa nedajú zašliapnuť, aj keď ich osud odsunie na vedľajšiu koľaj, oni si zrazu z tej vedľajšej koľaje vedia urobiť, na truc tým, ktorí ich tam odsunuli, hlavnú. Stalo sa mu to síce len raz, nedobrovoľne po roku 1968, keď ho odsunuli z dokumentárneho filmu do animovaného so zámerom odstaviť ho, a zrazu sa on vrátil k svojim úplným skoro detským začiatkom a stal sa veľkým, celosvetovo uznávaným odborníkom v oblasti animovaného filmu. To určite nezamýšľali tí, ktorí ho tam posielali," povedal pre TASR na margo jubilanta 96-ročný Branko, ktorého s Urcom viaže od mladosti trvajúce priateľstvo.
Rudolf Urc je držiteľom Čestnej medaily Albína Brunovského z roku 2008 za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu, Ceny predsedu Národnej rady SR za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied z roku 2010. Na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2012 si prevzal ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie. V apríli tohto roku sa stal laureátom národnej filmovej ceny Slnko v sieti, ktorú mu udelila SFTA za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
