Bratislava 2. júna (TASR) - Medzinárodne uznávaný kontroverzný fotograf Robert Vano urobil ako neskúsený 18-ročný mladík odvážne veci, ktoré by si dovolil len máloktorý ostrieľaný chlap, napriek tomu sa nestal hrdinom. Zobrazuje to aj celovečerný film Robert Vano - Príbeh človeka. Jeho autorom je český režisér a fotograf Adolf Zika, ktorý v roku 2007 nakrútil úspešný celovečerný dokumentárny film o ďalšom svetoznámom fotografovi - Jan Saudek - V pekle svých vášní, ráj v nedohlednu.

"Bál som sa toho, pretože sa to netočilo v sekvenciách, a nevedel som, ako to vyjde, ale teraz som spokojný. Adolf nič nepridal a nič neodobral. Som rád, že sa niečo stalo," povedal pre TASR Vano s tým, že mu po premiére dokumentu v Českej republike volali rôzni neznámi ľudia, ktorí s ním zdieľali svoje emócie. "Nejaká mamička hovorila, že preplakala celý film, pritom si vôbec nemyslím, že je smutný. Iným sa páčila scéna s hrobkou na Olšanoch, vraj bola vtipná," poznamenal k filmu, ktorý tento týždeň predstavil spolu s autorom Adolfom Zikom v Bratislave. "Som rád, že film v ľuďoch niečo vyvoláva a že niečo zostane, keď už nebudem," dodal kreatívny fotograf, ktorý 5. mája oslávil životné jubileum 70 rokov.

"Bez lásky absolútne nemôžem byť, ale ono sa to stále mení, alebo aspoň u mňa sa to menilo. Teraz som asi v tom finálnom treťom dejstve môjho života. Teraz si myslím, že pre mňa láska nie o tom, koľkí ľudia ma majú radi, ale koľko ich mám rád ja," hovorí Vano v dokumente. V rozhovore priznáva, že v jeho živote nebolo veľa lások. "Boli štyri také desaťročné. Možno to bolo z neistoty, ale vždy som chcel vedieť, ako ma majú radi tí druhí, a teraz to už nepotrebujem vedieť. Nezáleží mi na tom, či ma milujú alebo nemilujú. Teraz mi záleží na tom, koľko ja milujem ich," vysvetľuje s úsmevom.

Veľký umelec, citlivý a krehký človek Robert Vano je vo svojom filmovom príbehu veľmi otvorený. Priznáva sa aj ku drogám, ktoré do jeho života prišli, keď v emigrácii začať zarábať veľké peniaze. "Nikdy som nič netajil, pokiaľ sa opýtali, ale zas nechcem robiť reklamu na drogy. Bola to časť môjho života, to boli tie 60. roky, nevedel som, čo to robí, nerobí. Myslím si, že keď už môžete hovoriť o niečom, tak už je to za vami. Keď to bolo najhustejšie, nemohol som sa priznať," konštatuje fotograf, ktorého farebný život približuje v dokumente aj rozprávač. Divákom prezradí i to, že po 15 rokoch v drogovom opojení začal Vano odznova vo veku 35 rokov. Z vizážistu a asistenta iných fotografov sa stal rešpektovaný fotograf.

Dotýkal sa najslávnejších mužov i najkrajších žien sveta, stretol najväčšie ikony svetového šoubiznisu, ale nemožno ho považovať za svetovo presláveného umelca. Zarábal tisíce dolárov denne, aj tak nikdy nezbohatol. To málo, čo si naplánoval, mu nikdy nevyšlo a na to mnohé, čo sa mu podarilo, ani nepomyslel, niežeby to ešte plánoval. Odišiel z Československa, aby sa zbavil života pod bičom totalitného otrokára a na miesto toho sa stal na chvíľu dobrovoľným, ale trochu nechceným otrokom amerického sna. Veril, že na konci tej cesty bude raj, slnko, palmy a nekonečná zábava. Namiesto raja sa ale skoro dostavil "tŕnitý háj". Vano chcel uznanie, ale v Amerike mal "len" úspech. Keď už o to nestál, tak sa mu nakoniec uznania a veľkej mediálnej pozornosti dostalo po návrate do rodnej vlasti, ale už ako prešedivenému charizmatickému pánovi s americkým pasom, pričom tá "vlasť" už bola polovičná.

"Nemám síce rodinu, deti, psa, Porsche ani chatu, ale na paštétu s rožkom si stále zarobím," hovorí rodák z Nových Zámkov. S nakrúcaním dokumentu mal problém len v tom, že nechcel nikam cestovať, pritom režisér chcel točiť aj v New Yorku a vo Philadelphii, kde Vano pôsobil. "Adolfovi som povedal, že nikam nejdem. Cestujem len vlakom, autom a autobusom nejdem a nelietam, mal to ťažké," uznáva s úsmevom fotograf, ktorý dnes žije v Prahe a za svoj najväčší luxus pokladá to, že si môže každé ráno hodinku len tak posedieť a myslieť na to, že nič nie je potrebné.

Adolf Zika tvrdí, že Vano je zaujímavý pre ľudí ako v Čechách tak na Slovensku práve svojou otvorenosťou. "V oboch našich bratských zemiach sme boli zvyknutí na to, že máme vždy mlčať. A keď začne niekto hovoriť svoj názor, s prepáčením, na plnú hubu, fascinuje nás to. Preto nás fascinoval Jan Saudek a fascinuje nás i Robert Vano. Hovoria veci na plné ústa, Čechov a Slovák to priťahuje, otvorenosť predsa u nás nebývala zvykom," uzavrel režisér, ktorý má na svojom konte aj dokument Zlatý Muž z Ria o českom olympionikovi, džudistovi Lukášovi Krpálkovi.

Film Robert Vano - Príbeh človeka bude mať slovenskú premiéru na Art Film Feste v Košiciach (15. - 23. 6.).