Rožňava/Bratislava 13. apríla (TASR) – Igor Ciel nakrútil viac ako 140 titulov televíznych seriálov, filmov a inscenácií. Medzi najznámejšie patrí dobrodružno-historický seriál Vivat Beňovský (1975). Slovenský divadelný a televízny režisér a vysokoškolský pedagóg Igor Ciel patril aj k tvorcom divácky obľúbených "bratislavských pondelkov". V utorok 13. apríla uplynie od narodenia umelca 90 rokov.

Igor Ciel sa narodil 13. apríla 1931 v Rožňave, ale od detstva býval a študoval v Brezne, kde aj maturoval. Už na gymnáziu navštevoval divadelný krúžok Jana Chalupku. K divadlu mal od malička blízky vzťah, pretože jeho matka bola herečkou v ochotníckom divadle.

Pokiaľ Igora Ciela prijali na druhý raz na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), študoval divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. Počas štúdia réžie na VŠMU absolvoval študijný pobyt v Moskve. Divadelnú réžiu, kde boli jeho učiteľmi Andrej Bagar a Jozef Budský, ukončil v roku 1955.

V rokoch 1956-1960 pôsobil ako režisér v Divadle Jozefa Gregora Tajovského. Zo Zvolena sa presunul na šesť rokov do Krajového divadla (dnes Divadlo Andreja Bagara) v Nitre, ale od roku 1966 spojil svoj profesionálny život s Československou televíziou v Bratislave. V Hlavnej redakcii literárno-dramatického vysielania ČST sa venoval adaptáciám slovenských, ale najmä svetových autorov.

"Divadlo som zanechal hlavne preto, že som mal taký pocit, že sa už nemám kam posunúť, že už nemôžem rozšíriť svoje obzory, že sa už budem len opakovať. A televízia ako fenomén sa mi zdala absolútne novou vecou, ktorú bolo treba preskúmať, prezrieť, overiť a začať vedieť jej prostredníctvom rozprávať," povedal Igor Ciel v rozhovore, ktorý prináša online lexikón slovenských filmových tvorcov Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU.

Režijne sa podieľal na vzniku desiatok inscenácií, televíznych filmov či seriálov. Medzi jeho známe seriály patria Parížski mohykáni (1971), Louis Pasteur (1977), rodinný seriál Okná dokorán (1986), televízne filmy Dvaja (1970), Ruy Blas (1979), Magma 1983), Ulička stratených snov (1985), televízna adaptácia rovnomennej prózy Martina Rázusa Júlia (1990), Naša Gizka, neviniatka (1993) či Večerná chvíľa neskorej jesene (1996).

Najznámejším režijným počinom Igora Ciela je dobrodružno-historický seriál Vivat Beňovský (1975) o slovenskom rodákovi, cestovateľovi a madagaskarskom kráľovi z 18. storočia. Najnákladnejší slovenský seriál zo 70. rokov 20. storočia v hlavnej úlohe s Jozefom Adamovičom zaznamenal veľký úspech aj v zahraničí.

Igor Ciel sa predstavil tiež na filmovom plátne. Napríklad v psychologickej dráme Františka Kudláča Posledný návrat (1958), v ktorom si zahral po boku Ladislava Chudíka. Medzi ďalšími filmami možno spomenúť drámu Ľubomíra Fifíka Haló, mami! (1984) či poviedkovú drámu Ticho po búrke (2000) režiséra Stanislava Párnického.

V roku 1962 nastúpil ako pedagóg na Divadelnú fakultu VŠMU a keď sa v roku 1974 otvorila na VŠMU Katedra filmovej a televíznej tvorby, stal sa jej vedúcim. V roku 1990 bol pri formovaní Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Igor Ciel, ktorý získal za svoju tvorbu viacero ocenení, zomrel po dlhej chorobe 4. júla 2010 v Bratislave vo veku 79 rokov.