FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Dominantnou témou jej filmov je nerovnovážny vzťah medzi mužmi a ženami.
Autor TASR
Praha/Bratislava 2. februára (TASR) - Nekonvenčná česká režisérka a scenáristka Věra Chytilová sa narodila 2. februára 1929 a dnes oslavuje 85 rokov.
Už desaťročia je prvou dámou českého filmu a uznávanou osobnosťou európskeho filmu. Jej filmy neľútostne odrážajú stav spoločnosti a medziľudských vzťahov.
Rodáčka z Ostravy študovala pôvodne architektúru. Pred kamerou sa objavila v malej úlohe vo filme Císařův pekař a Pekařův císař. Za kamerou začínala na Barrandove ako asistentka réžie a pomocná režisérka. V roku 1962 absolvovala štúdium réžie na pražskej Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) Akademie múzických umění v ročníku, ktorý viedol Otakar Vávra a z ktorého sa sformoval tvorivý základ tzv. "novej vlny". Od začiatku kariéry ju sprevádza povesť energického tvorcu, volajú ju aj "večná" rebelka.
Věra Chytilová debutovala dokumentom Pytel blech (1962) a podieľala sa na poviedkovom filme Perličky na dně (1965). Režírovala okolo 40 celovečerných hraných filmov a dokumentov, na ďalších desiatkach sa podieľala ako autorka námetu a scenáristka.
K jej najznámejším dielam patria O něčem jiném (1963) s olympijskou víťazkou v gymnastike Evou Bosákovou v jednej z hlavných úloh, ďalej Sedmikrásky (1966), Hra o jablko (1976), Panelstory aneb Jak se rodí sídliště (1979), Šašek a královna (1987), Kopytem sem, kopytem tam (1988), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992), (Vyhnání z ráje 2001), Hezké chvilky bez záruky (2006); z dokumentov Chytilová versus Forman (1981), Praha-neklidné srdce Evropy (1984), Vzlety a pády (2000), séria dokumentov Inventura Febia (2011).
Dominantnou témou jej filmov je nerovnovážny vzťah medzi mužmi a ženami. Túto tému rozvíja napríklad aj jej dokumentárny film Potížistky, ktorý predstavila v apríli 2008 na Febiofeste v slovenských Košiciach.
V 90. rokoch 20. storočia sa Věra Chytilová angažovala v politickom a verejnom živote, bola členkou pražského mestského zastupiteľstva.
Je členkou Európskej filmovej akadémie, držiteľkou niekoľkých cien vrátane francúzskeho Rádu za umenie a literatúru, Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu či štátnej medaily Za zásluhy a viacerých zahraničných ocenení. V roku 1993 o nej natočila Irena Pavlásková dokument v rámci cyklu GEN.
Už desaťročia je prvou dámou českého filmu a uznávanou osobnosťou európskeho filmu. Jej filmy neľútostne odrážajú stav spoločnosti a medziľudských vzťahov.
Rodáčka z Ostravy študovala pôvodne architektúru. Pred kamerou sa objavila v malej úlohe vo filme Císařův pekař a Pekařův císař. Za kamerou začínala na Barrandove ako asistentka réžie a pomocná režisérka. V roku 1962 absolvovala štúdium réžie na pražskej Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) Akademie múzických umění v ročníku, ktorý viedol Otakar Vávra a z ktorého sa sformoval tvorivý základ tzv. "novej vlny". Od začiatku kariéry ju sprevádza povesť energického tvorcu, volajú ju aj "večná" rebelka.
Věra Chytilová debutovala dokumentom Pytel blech (1962) a podieľala sa na poviedkovom filme Perličky na dně (1965). Režírovala okolo 40 celovečerných hraných filmov a dokumentov, na ďalších desiatkach sa podieľala ako autorka námetu a scenáristka.
K jej najznámejším dielam patria O něčem jiném (1963) s olympijskou víťazkou v gymnastike Evou Bosákovou v jednej z hlavných úloh, ďalej Sedmikrásky (1966), Hra o jablko (1976), Panelstory aneb Jak se rodí sídliště (1979), Šašek a královna (1987), Kopytem sem, kopytem tam (1988), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992), (Vyhnání z ráje 2001), Hezké chvilky bez záruky (2006); z dokumentov Chytilová versus Forman (1981), Praha-neklidné srdce Evropy (1984), Vzlety a pády (2000), séria dokumentov Inventura Febia (2011).
Dominantnou témou jej filmov je nerovnovážny vzťah medzi mužmi a ženami. Túto tému rozvíja napríklad aj jej dokumentárny film Potížistky, ktorý predstavila v apríli 2008 na Febiofeste v slovenských Košiciach.
V 90. rokoch 20. storočia sa Věra Chytilová angažovala v politickom a verejnom živote, bola členkou pražského mestského zastupiteľstva.
Je členkou Európskej filmovej akadémie, držiteľkou niekoľkých cien vrátane francúzskeho Rádu za umenie a literatúru, Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu či štátnej medaily Za zásluhy a viacerých zahraničných ocenení. V roku 1993 o nej natočila Irena Pavlásková dokument v rámci cyklu GEN.
