Pripomíname si 235. výročie jeho úmrtia.
Autor TASR
Ermenonville/Bratislava 2. júla (TASR) – Francúzsky osvietenský filozof Jean Jacques Rousseau je autorom významných filozofických a výchovných spisov ako napríklad Emil, Spoločenská zmluva alebo O pôvode nerovnosti. V utorok 2. júla si pripomenieme 235. výročie jeho úmrtia.
Autodidakt Jean-Jacques Rousseau študoval prírodné vedy, hudbu a filozofiu a po príchode do Paríža a neúspešnom pokuse o kariéru hudobného skladateľa sa pripojil ku krúžku intelektuálov Diderota, Grimma, D'Alemberta a Holbacha ako spoluautor rozsiahlej publikácie Encyklopédia, ktorá mala zhrnúť všetky dovtedajšie poznatky ľudstva.
Veľkú pozornosť vzbudil spisom O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi (1753), pretože v ňom ostro vystúpil proti situácii v súdobej spoločnosti, ktorá bola v protiklade s ideálom "prírodného stavu". Po publikovaní Spoločenskej zmluvy (1762) a pedagogického spisu Emil alebo o výchove (1762) Rousseauove knihy vo francúzskom parlamente spálili a vydali naňho zatykač. Rousseau ušiel do Holandska, kde obhajoval slobodu vierovyznania, a neskôr našiel útočisko vo Veľkej Británii.
Rousseau kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby, teda preceňovanie moci rozumu osvietencami. Požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu. V akom kontraste k tomu vyznieva informácia, že svoje tri deti dal hneď po narodení do sirotinca, čo v tom čase znamenalo takmer istý rozsudok smrti.
Základ štátu videl Rousseau v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. Dielo Jean-Jacquesa Rousseaua ovplyvnilo Veľkú francúzsku revolúciu v rokoch 1789 až 1799. Revolučné heslá sloboda, rovnosť, bratstvo majú rousseauovský pôvod.
Filozof a spisovateľ Jean-Jacques Rousseau sa narodil 28. júna 1712 v Ženeve (Švajčiarsko). Zomrel 2. júla 1778 vo Francúzsku v Ermenonville pri Paríži. Dožil sa 66 rokov.
Autodidakt Jean-Jacques Rousseau študoval prírodné vedy, hudbu a filozofiu a po príchode do Paríža a neúspešnom pokuse o kariéru hudobného skladateľa sa pripojil ku krúžku intelektuálov Diderota, Grimma, D'Alemberta a Holbacha ako spoluautor rozsiahlej publikácie Encyklopédia, ktorá mala zhrnúť všetky dovtedajšie poznatky ľudstva.
Veľkú pozornosť vzbudil spisom O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi (1753), pretože v ňom ostro vystúpil proti situácii v súdobej spoločnosti, ktorá bola v protiklade s ideálom "prírodného stavu". Po publikovaní Spoločenskej zmluvy (1762) a pedagogického spisu Emil alebo o výchove (1762) Rousseauove knihy vo francúzskom parlamente spálili a vydali naňho zatykač. Rousseau ušiel do Holandska, kde obhajoval slobodu vierovyznania, a neskôr našiel útočisko vo Veľkej Británii.
Rousseau kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby, teda preceňovanie moci rozumu osvietencami. Požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu. V akom kontraste k tomu vyznieva informácia, že svoje tri deti dal hneď po narodení do sirotinca, čo v tom čase znamenalo takmer istý rozsudok smrti.
Základ štátu videl Rousseau v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. Dielo Jean-Jacquesa Rousseaua ovplyvnilo Veľkú francúzsku revolúciu v rokoch 1789 až 1799. Revolučné heslá sloboda, rovnosť, bratstvo majú rousseauovský pôvod.
Filozof a spisovateľ Jean-Jacques Rousseau sa narodil 28. júna 1712 v Ženeve (Švajčiarsko). Zomrel 2. júla 1778 vo Francúzsku v Ermenonville pri Paríži. Dožil sa 66 rokov.