Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myšlienka založiť samostatnú divadelnú inštitúciu sa objavovala v 40. rokoch 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Divadelný ústav zaznamená 1. apríla 60 rokov svojej existencie. V jubilejnom roku ho čakajú spomienkové podujatia, ale aj otváranie nových tém a projektov.
Myšlienka založiť samostatnú divadelnú inštitúciu sa objavovala v 40. rokoch 20. storočia. "No začiatky Divadelného ústavu možno hľadať na pôde Slovenského múzea (dnešné Slovenské národné múzeum) až v 50. rokoch 20. storočia. Presnejšie, 1. marca 1953 na jeho pôde vzniklo Divadelné oddelenie," približuje počiatky inštitúcie PR manažérka Eva Fačková. Dodáva, že dokumentáciou archívnych materiálov a múzejných artefaktov poverili prvú slovenskú divadelnú režisérku Magdu Husákovú-Lokvencovú, ktorá v tom čase, po nútenom odchode z Divadla Nová scéna, pracovala v múzeu. "Po jej odchode zo Slovenského múzea nastala istá odmlka – až do roku 1957. Vtedy nastúpil do múzea divadelný historik Andrej Smolinský, ktorý podnikol dôležité kroky k spolupráci s pražským Divadelným ústavom. V roku 1961 vznikla bratislavská pobočka pražského Divadelného ústavu," vysvetľuje Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu, ktorý odvtedy prešiel zásadným vývojom s ohľadom na kultúrno-politickú atmosféru v krajine.
V jubilejnom roku chystá okrem pravidelných projektov zameraných na drámu a divadlo (súťaže DRÁMA a Dramaticky mladí, festival Nová dráma/New Drama, Noc divadiel), publikačnej činnosti aj projekty zamerané na širšiu verejnosť. Pri príležitosti Svetového dňa divadla (27. 3) spustil prvú fázu výskumného projektu Divadelné prechádzky. Prostredníctvom neho je možné spoznať divadelnú históriu desiatich slovenských miest a obcí. Finalizuje tiež Virtuálnu databázu slovenského divadla, ktorá prepája informačný systém etheatre.sk s vedeckým, umeleckým a výskumným materiálom Múzea Divadelného ústavu, jeho verejného špecializovaného archívu, Špeciálnej knižnice a dokumentačných fondov. "Bude pomôckou nielen na študijné a výskumné účely, aj širšia verejnosť v nej nájde všetky potrebné informácie o slovenskom divadle," dodala Fačková k databáze, v ktorej sa bude nachádzať takmer milión údajov o slovenskej profesionálnej divadelnej scéne a približne 60.000 digitálnych dokumentov.
Výzvou pre divadelníctvo nielen na Slovensku ostáva pretrvávajúca pandémia COVID-19. Scénické umenie si vyžaduje osobný kontakt s divákom, tomu však súčasná situácia nepraje. Predstavenia a diskusné platformy sa teda zrejme odohrajú v online prostredí. "Určite si ich pozrú aj takí diváci, ktorí by sa za bežných okolností nevybrali do divadla v inom meste. Paradoxne sa vďaka virtuálnemu svetu rozširuje poznanie o našom divadle," uzavrela Fekete.
Myšlienka založiť samostatnú divadelnú inštitúciu sa objavovala v 40. rokoch 20. storočia. "No začiatky Divadelného ústavu možno hľadať na pôde Slovenského múzea (dnešné Slovenské národné múzeum) až v 50. rokoch 20. storočia. Presnejšie, 1. marca 1953 na jeho pôde vzniklo Divadelné oddelenie," približuje počiatky inštitúcie PR manažérka Eva Fačková. Dodáva, že dokumentáciou archívnych materiálov a múzejných artefaktov poverili prvú slovenskú divadelnú režisérku Magdu Husákovú-Lokvencovú, ktorá v tom čase, po nútenom odchode z Divadla Nová scéna, pracovala v múzeu. "Po jej odchode zo Slovenského múzea nastala istá odmlka – až do roku 1957. Vtedy nastúpil do múzea divadelný historik Andrej Smolinský, ktorý podnikol dôležité kroky k spolupráci s pražským Divadelným ústavom. V roku 1961 vznikla bratislavská pobočka pražského Divadelného ústavu," vysvetľuje Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu, ktorý odvtedy prešiel zásadným vývojom s ohľadom na kultúrno-politickú atmosféru v krajine.
V jubilejnom roku chystá okrem pravidelných projektov zameraných na drámu a divadlo (súťaže DRÁMA a Dramaticky mladí, festival Nová dráma/New Drama, Noc divadiel), publikačnej činnosti aj projekty zamerané na širšiu verejnosť. Pri príležitosti Svetového dňa divadla (27. 3) spustil prvú fázu výskumného projektu Divadelné prechádzky. Prostredníctvom neho je možné spoznať divadelnú históriu desiatich slovenských miest a obcí. Finalizuje tiež Virtuálnu databázu slovenského divadla, ktorá prepája informačný systém etheatre.sk s vedeckým, umeleckým a výskumným materiálom Múzea Divadelného ústavu, jeho verejného špecializovaného archívu, Špeciálnej knižnice a dokumentačných fondov. "Bude pomôckou nielen na študijné a výskumné účely, aj širšia verejnosť v nej nájde všetky potrebné informácie o slovenskom divadle," dodala Fačková k databáze, v ktorej sa bude nachádzať takmer milión údajov o slovenskej profesionálnej divadelnej scéne a približne 60.000 digitálnych dokumentov.
Výzvou pre divadelníctvo nielen na Slovensku ostáva pretrvávajúca pandémia COVID-19. Scénické umenie si vyžaduje osobný kontakt s divákom, tomu však súčasná situácia nepraje. Predstavenia a diskusné platformy sa teda zrejme odohrajú v online prostredí. "Určite si ich pozrú aj takí diváci, ktorí by sa za bežných okolností nevybrali do divadla v inom meste. Paradoxne sa vďaka virtuálnemu svetu rozširuje poznanie o našom divadle," uzavrela Fekete.
