Alan Hyža je autorom viacerých publikácií o Slovensku, ktoré s fotoaparátom spoznáva desaťročia.
Autor TASR
Bratislava 17. januára (TASR) - Novou fotografickou knihou Memoria vzdáva autor Alan Hyža hold našej histórii v podobe architektonických pamiatok. Potvrdzuje to jej podnadpis Miznúce Slovensko.
Hyža je autorom viacerých publikácií o Slovensku, ktoré s fotoaparátom spoznáva desaťročia. Našu krajinu dobre pozná, aj keď priznáva, že pri potulkách regiónmi stále objavuje niečo nové. To bol dôvod, prečo začal uvažovať o tejto knihe. Podľa neho je o historických miestach s duchovnou hodnotou, ktoré majú nejakú väzbu k minulosti národa. Sú to hrady, kostoly, kaštiele, zámky, kaplnky alebo miesta, kde sa niečo výnimočné stalo a nesú stopy uplynulých storočí.
"Mám veľký vzťah k histórii, som amatérsky milovník dejín. Rozmýšľal som ako tieto zaujímavé miesta spojiť do zmysluplného celku, pretože oni si to zaslúžia. Posledných šesť rokov som sa tomu venoval intenzívne, cielene som chodil po Slovensku a dokumentoval. Tie miesta sú úžasné, majú skvelú atmosféru, sú nádherné vizuálne aj silou ducha, ktorá tam panuje. Náhodne som objavil aj nové. Každý pozná notoricky známe miesta Spišský hrad, Kalváriu v Banskej Štiavnici, ale málokto vie ako vyzerá kostol v Ochtinej alebo kostoly, kaplnky na Gemeri, Spiši, na východnom Slovensku. Naozaj len milovník alebo znalec histórie tieto miesta pozná a ja som šťastný, že som ten genius loci mohol zažiť aj precítiť," povedal na utorkovej (16. 1.) prezentácii knihy pre TASR fotograf.
Preto ho upútala aj Rozálka, Kšinná, Trstené, Martinček, Revište, Slanický ostrov, Kyjatice, Spišský Jeruzalem a iné menej známe obce a lokality. Objekty s okolitým priestorom fotografoval tak, aby naozaj duch toho miesta bol evidentný. Preto sa rozhodol robiť to starou klasickou metódou, dreveným veľkoformátovým aparátom na čiernobiely negatív. Nosil so sebou 20-kilovú výbavu s veľkým statívom a pri fotení s aparátom zakrytým plachtou vzbudzoval pozornosť tamojších obyvateľov. Titulnú fotografiu fotografoval zavčasu ráno, preto tam nocoval v aute, aby ustriehol správnu atmosféru celého prostredia.
"Je to veľmi ťažké a komplikované staré fotenie, ale tie miesta si to zaslúžia. Tým spôsobom som im vzdal úctu a povýšil tú fotografiu až na, neskromne povedané, umelecké dielo. Ďalšia veľmi dôležitá vec bola, že som zámerne a veľmi prácne hľadal chvíle, kedy som tam nemal žiadneho človeka. Všetky zábery sú bez ľudí. Fotografoval som ráno, na obed, keď bola hmla. Väčšina fotografii vznikla na jeseň, kedy je taká ponurá nálada. Tie miesta sú staré, oni niečo zažili, videli a podľa mňa je neprístojné ich ukazovať ľuďom pri žiariacich lúčoch slnka. Pre mňa je dôležité, aby tieto miesta mali tú atmosféru takej minulosti," zdôvodnil Hyža. Prezentácia publikácie bola v bratislavskom kníhkupectve Artforum, kde je do 3. februára minivýstava fotografií z knihy. Tá vyšla vo vydavateľstve Slovart s textom spisovateľa Dušana Dušeka, ktorý hovorí: "Alan Hyža nás pozýva, aby sme sa stali súčasťou slávnosti, či skôr sviatku, hovorí nám, že do krajiny sa dá chodiť ako do školy. Priúčať sa kráse, vznešenosti. Ponúka nám svoju učebnicu. Nabáda nás – ráčte vstúpiť."
Hyža je autorom viacerých publikácií o Slovensku, ktoré s fotoaparátom spoznáva desaťročia. Našu krajinu dobre pozná, aj keď priznáva, že pri potulkách regiónmi stále objavuje niečo nové. To bol dôvod, prečo začal uvažovať o tejto knihe. Podľa neho je o historických miestach s duchovnou hodnotou, ktoré majú nejakú väzbu k minulosti národa. Sú to hrady, kostoly, kaštiele, zámky, kaplnky alebo miesta, kde sa niečo výnimočné stalo a nesú stopy uplynulých storočí.
"Mám veľký vzťah k histórii, som amatérsky milovník dejín. Rozmýšľal som ako tieto zaujímavé miesta spojiť do zmysluplného celku, pretože oni si to zaslúžia. Posledných šesť rokov som sa tomu venoval intenzívne, cielene som chodil po Slovensku a dokumentoval. Tie miesta sú úžasné, majú skvelú atmosféru, sú nádherné vizuálne aj silou ducha, ktorá tam panuje. Náhodne som objavil aj nové. Každý pozná notoricky známe miesta Spišský hrad, Kalváriu v Banskej Štiavnici, ale málokto vie ako vyzerá kostol v Ochtinej alebo kostoly, kaplnky na Gemeri, Spiši, na východnom Slovensku. Naozaj len milovník alebo znalec histórie tieto miesta pozná a ja som šťastný, že som ten genius loci mohol zažiť aj precítiť," povedal na utorkovej (16. 1.) prezentácii knihy pre TASR fotograf.
Preto ho upútala aj Rozálka, Kšinná, Trstené, Martinček, Revište, Slanický ostrov, Kyjatice, Spišský Jeruzalem a iné menej známe obce a lokality. Objekty s okolitým priestorom fotografoval tak, aby naozaj duch toho miesta bol evidentný. Preto sa rozhodol robiť to starou klasickou metódou, dreveným veľkoformátovým aparátom na čiernobiely negatív. Nosil so sebou 20-kilovú výbavu s veľkým statívom a pri fotení s aparátom zakrytým plachtou vzbudzoval pozornosť tamojších obyvateľov. Titulnú fotografiu fotografoval zavčasu ráno, preto tam nocoval v aute, aby ustriehol správnu atmosféru celého prostredia.
"Je to veľmi ťažké a komplikované staré fotenie, ale tie miesta si to zaslúžia. Tým spôsobom som im vzdal úctu a povýšil tú fotografiu až na, neskromne povedané, umelecké dielo. Ďalšia veľmi dôležitá vec bola, že som zámerne a veľmi prácne hľadal chvíle, kedy som tam nemal žiadneho človeka. Všetky zábery sú bez ľudí. Fotografoval som ráno, na obed, keď bola hmla. Väčšina fotografii vznikla na jeseň, kedy je taká ponurá nálada. Tie miesta sú staré, oni niečo zažili, videli a podľa mňa je neprístojné ich ukazovať ľuďom pri žiariacich lúčoch slnka. Pre mňa je dôležité, aby tieto miesta mali tú atmosféru takej minulosti," zdôvodnil Hyža. Prezentácia publikácie bola v bratislavskom kníhkupectve Artforum, kde je do 3. februára minivýstava fotografií z knihy. Tá vyšla vo vydavateľstve Slovart s textom spisovateľa Dušana Dušeka, ktorý hovorí: "Alan Hyža nás pozýva, aby sme sa stali súčasťou slávnosti, či skôr sviatku, hovorí nám, že do krajiny sa dá chodiť ako do školy. Priúčať sa kráse, vznešenosti. Ponúka nám svoju učebnicu. Nabáda nás – ráčte vstúpiť."