Fuentetodos/Bratislava 30. marca (TASR) – Velikán svetového výtvarného umenia, španielsky maliar a grafik Francisco Goya, sa narodil 30. marca pred 270 rokmi.

Jeho majstrovské diela zachytávajú dramatické scény španielskeho života, bol však i maliarom kráľovských portrétov, na svoju dobu odvážne realistických. Goya sa nebál v ťažkých časoch provokovať a otvoreným používaním grotesky, karikatúry a eroticky ladených motívov pohoršoval dobový klérus. Medzi jeho najznámejšie obrazy patrí Poprava povstalcov v Madride 3. mája 1808, Saturn požierajúci svojho syna, Rodina Karla IV., Nahá Maja a Oblečená Maja.

Francisco José de Goya y Lucientes sa narodil 30. marca 1746 v španielskej dedinke Fuentetodos ako piaty syn zlatníka. Jeho veľké umelecké nadanie sa prejavilo už v útlom veku. Svoj talent rozvíjal pod dohľadom otcovho priateľa, dnes zabudnutého maliara José Luzán Martíneza. Začínal maľovaním podkladov pre tkané gobelíny a tapisérie, zakrátko sa však stal dvorným maliarom portrétov niekoľkých generácií španielskych panovníkov. Za desať rokov sa Goya stal najúspešnejším kráľovským portrétistom svojho obdobia, a to napriek tomu, že nič neidealizoval. Nemal súcit, nehral sa na dobré spôsoby a pózujúce osoby hoci aj vznešeného pôvodu zobrazoval realisticky a bez príkras.

Prudké zmeny politickej i spoločenskej situácie v jeho rodnej krajine prežíval ťažko, svoje búrlivé pocity zaznamenal na plátno. Francisco Goya bol umelcom neobyčajného pozorovacieho talentu, zmyslu pre detail a silného sociálneho cítenia. Na svojich obrazoch zobrazujúcich vojnu a povstanie ľudu dokázal dokonale vystihnúť dianie okolo seba vrátane ľudského utrpenia. Jeho slávny obraz s príznačným názvom Poprava povstalcov v Madride 3. mája 1808 je venovaný jednej z najdramatickejších udalostí 19. storočia v Španielsku. Emotívne dielo zobrazujúce príbeh španielskych vlastencov brániacich svoje hlavné mesto pred Napoleonovými gardami vošlo do dejín výtvarného umenia.

Vo veku 45 rokov postihla umelca ťažká choroba, po ktorej natrvalo ohluchol. Následná Goyova politická, intelektuálna a ľudská izolácia ho doviedla k maľovaniu svojským, výrazne expresívnym štýlom, bez záujmu o uznanie. Jeho Čierne maľby reflektujúce ťažké duševné rozpoloženie autora sú extrémnou manifestáciou rastúceho neporozumenia a odcudzenia medzi vtedajšou spoločnosťou a umelcom.

Keď Napoleon vtrhol do Španielska a ovládol ho, oduševnený vlastenec Goya svoju rodnú zem opustil. Odišiel cez Paríž do Bordeaux, kde sa mu začiatkom apríla 1828 podstatne zhoršilo zdravie, stratil reč a polovica tela mu ochrnula. Francisco Goya zomrel v noci z 15. na 16. apríla 1828 v dobrovoľnom exile vo francúzskom Bordeaux. O 100 rokov jeho ostatky previezli do španielskeho mesta Zaragoza, kde má hrob.

Významný maliar ožil na filmovom plátne v strhujúcej životopisnej dráme Goya's Ghosts (Goyove prízraky, 2006).