Lanzmannovou najznámejšou prácou je deväťapolhodinový dokumentárny film Šoa z roku 1985 o vyhladzovaní Židov v Európe počas druhej svetovej vojny.
Autor TASR
Paríž 12. júla (TASR) - Francúzsko sa vo štvrtok rozlúčilo pietnou slávnosťou v parížskej Invalidovni s režisérom, ale aj spisovateľom a novinárom Claudom Lanzmannom, ktorý pred týždňom zomrel vo veku 92 rokov. Predseda francúzskej vlády Édouard Philippe ocenil zosnulého ako tvorcu schopného nechať žiť tých, ktorí tu už nie sú, informovala tlačová agentúra DPA a francúzske elektronické médiá.
Lanzmannovou najznámejšou prácou je deväťapolhodinový dokumentárny film Šoa z roku 1985 o vyhladzovaní Židov v Európe počas druhej svetovej vojny. Tvorca na ňom pracoval 11 rokov od roku 1974. Históriu holokaustu zaznamenal prostredníctvom detailných rozhovorov s priamymi účastníkmi vyhladzovania v nacistických táboroch na území Poľska. Vo filme nie je sprievodný komentár. Film je tiež pozoruhodný tým, že v ňom nie sú použité žiadne historické zábery a len minimum inscenovaných záberov. Výpovede použité vo filme boli vydané aj knižne.
Kontroverzným témam sa Lanzmann nevyhýbal ani vo filmoch ako Tsahal (o izraelskej armáde, v roku 1995 získal Césara za najlepší dokument) alebo Un vivant qui passe (o návšteve členov Medzinárodného výboru Červeného kríža v Terezíne počas vojny). V roku 2013 naň nadviazal filmom Le dernier des injustes (festivalový názov Poslední z nespravodlivých) o Terezíne a viedenskom rabínovi Benjaminovi Murmelsteinovi, ktorý bol v čele terezínskej Židovskej samosprávy. Rozhovory s ním nakrútil Lanzmann už v roku 1975 pri prípravách filmu Šoa.
So zosnulým sa naposledy prišli vo štvrtok rozlúčiť viaceré osobnosti francúzskeho verejného a kultúrneho života, ako napríklad exministri Bernard Kouchner, Jacques Toubon a Jack Lang, filozof Bernard-Henri Lévy, spisovateľ Frédéric Beigbeder, ale aj herečka Judith Magreová, ktorá bola prvou manželkou zosnulého, alebo režisér Arnaud Desplechin. Na žiadosť pozostalých bol ceremoniál otvorený aj širokej verejnosti.
Rodák z mesta Bois-Colombes nájde miesto posledného odpočinku na cintoríne Montparnasse.
Lanzmannovou najznámejšou prácou je deväťapolhodinový dokumentárny film Šoa z roku 1985 o vyhladzovaní Židov v Európe počas druhej svetovej vojny. Tvorca na ňom pracoval 11 rokov od roku 1974. Históriu holokaustu zaznamenal prostredníctvom detailných rozhovorov s priamymi účastníkmi vyhladzovania v nacistických táboroch na území Poľska. Vo filme nie je sprievodný komentár. Film je tiež pozoruhodný tým, že v ňom nie sú použité žiadne historické zábery a len minimum inscenovaných záberov. Výpovede použité vo filme boli vydané aj knižne.
Kontroverzným témam sa Lanzmann nevyhýbal ani vo filmoch ako Tsahal (o izraelskej armáde, v roku 1995 získal Césara za najlepší dokument) alebo Un vivant qui passe (o návšteve členov Medzinárodného výboru Červeného kríža v Terezíne počas vojny). V roku 2013 naň nadviazal filmom Le dernier des injustes (festivalový názov Poslední z nespravodlivých) o Terezíne a viedenskom rabínovi Benjaminovi Murmelsteinovi, ktorý bol v čele terezínskej Židovskej samosprávy. Rozhovory s ním nakrútil Lanzmann už v roku 1975 pri prípravách filmu Šoa.
So zosnulým sa naposledy prišli vo štvrtok rozlúčiť viaceré osobnosti francúzskeho verejného a kultúrneho života, ako napríklad exministri Bernard Kouchner, Jacques Toubon a Jack Lang, filozof Bernard-Henri Lévy, spisovateľ Frédéric Beigbeder, ale aj herečka Judith Magreová, ktorá bola prvou manželkou zosnulého, alebo režisér Arnaud Desplechin. Na žiadosť pozostalých bol ceremoniál otvorený aj širokej verejnosti.
Rodák z mesta Bois-Colombes nájde miesto posledného odpočinku na cintoríne Montparnasse.