Paríž/Bratislava 12. novembra (TASR) - Pokým sa dnes už svetoznámy francúzsky sochár Auguste Rodin, priekopník moderného sochárstva, prepracoval k elite, zažil roky strádania a odmietania. Napokon svet dodnes obdivuje divokú krásu sôch Augusta Rodina, od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 12. novembra 180 rokov.

V roku 1876 predstavil Rodin na prestížnom parížskom Salóne sochu Bronzový vek a vyvolal rozruch jej realistickým stvárnením. Mnohí ho podozrievali, že sochu nevymodeloval, ale priamo odlial z postavy živého muža. Vďaka soche sa z dovtedy zaznávaného sochára stal uznávaný umelec, ktorý po sebe zanechal svetoznáme diela ako napríklad Mysliteľ, Bozk, alebo Občania z Calais.

Auguste Rodin sa narodil 12. novembra 1840 v Paríži v rodine policajného úradníka. Odmalička vynikal umeleckými sklonmi, rozumel si s ceruzkou i štetcom. Vo veku jedenásť rokov ho poslali do internátnej školy, ktorú viedol jeho strýko. Budúci veľký sochár nebol dobrým študentom a vzdelávanie mu sťažovala i krátkozrakosť.

Výtvarné nadanie si však rozvíjal štúdiom na škole École Impériale de Dessin, ktorá sa špecializovala nielen na umenie, ale aj dizajn a komerčné využitie umenia. Tu sa zoznámil so sochárskou prácou a zdokonaľoval sa v kreslení.

V roku 1857 sa Rodin uchádzal o prijatie na prestížnu parížsku výtvarnú akadémiu École des Beaux-Arts, ale neprijali ho, rovnako ako aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Veľké sklamanie z odmietnutia a tiež zo smrti sestry mali za následok depresie a Rodin sa rozhodol pre vstup do kláštora. Pod vplyvom jedného z mníšskych bratov, ktorý mu poslúžil aj ako model na vytvorenie busty, sa však rozhodol po dvoch rokoch opustiť múry kláštora a venovať sa výlučne umeleckej tvorbe.

Stal sa žiakom uznávaného francúzskeho sochára Alberta-Ernesta Carrier-Belleusea, u ktorého vytváral najmä drobné dekoratívne predmety. Po vypuknutí prusko-francúzskej vojny ho povolali do armády, ale pre krátkozrakosť ho čoskoro prepustili a vrátil sa k svoju sochárskemu učiteľovi a zamestnávateľovi. V 70. rokoch 19. storočia spoločne odišli do Bruselu, kde si však Rodin postupne uvedomil svoje vlastné tvorivé možnosti a získal aj prvé zákazky, ktoré mu umožnili nezávislosť.

V Bruseli na prelome rokov 1875 a 1876 vytvoril aj jednu zo svojich prvých slávnych sôch Bronzový vek, ktorú v roku 1876 predstavil na parížskom Salóne. Rodinovo stvárnenie nahého muža bolo také realistické, že ho podozrievali z vystavenia odliatku živého človeka namiesto sochárskej práce. Na jeho stranu sa však postavili viacerí umelci, čo mu otvorilo cestu medzi sochársku elitu.

Rodinov slobodný prístup k tvorbe mal obrovský vplyv na vývoj európskeho moderného sochárstva. Vychádzal z tradície antiky, gotiky, renesancie, ale aj orientálneho umenia. K originálnym a objavným princípom utvárajúcim jeho sochársku formu patrila senzualita, zapojenie vonkajšieho a vnútorného priestoru do kompozície diela a inovatívne využitie efektu svetla a tieňa. Často tvoril pôsobivé ženské akty, realistické nahé postavy a milostné dvojice, z ktorých vyžarovala neha a zároveň vášeň.

Napriek kontroverzii a kritike svojich diel získaval prestížne štátne zákazky. Pre Múzeum dekoratívneho umenia v Paríži mal vytvoriť vstupný portál. Na diele Pekelná brána, inšpirovanom Danteho Božskou komédiou, pracoval 40 rokov, ale nikdy ho nedokončil. Mnohé z figúr určených pre Pekelnú bránu však našli samostatné uplatnenie, napríklad Mysliteľ či Bozk.

Pre mesto Calais vytvoril súsošie Občania z Calais zachytávajúce výjav zo storočnej vojny. Pamätník velikánovi francúzskej literatúry Victorovi Hugovi vyvolal škandál a ostal iba v sadrovom modeli, pretože Rodin ho zobrazil nahého a obklopeného múzami.

V živote Rodina, vášnivého sochára s dlhou bradou, zohrávali nemalú úlohu ženy. Po jeho ateliéri sa prechádzali nahé modelky, ktoré zhmotňoval do hliny, alebo kreslil nezriedka v erotických pózach. Neúnavne sa snažil zachytiť krásu a plastickosť ženského tela.

Dve ženy však zohrali významnú rolu aj v jeho osobnom živote. Dlhoročná družka Rose Beuretová, s ktorou žil s prestávkami až do konca života. Druhou bola jeho žiačka a neskôr aj milenka Camille Claudelová, sestra známeho básnika a spisovateľa Paula Claudela.

Rodin však nedokázal pre svoju mladú a výnimočne nadanú žiačku opustiť Rose Beuretovú, čo sa výrazne podpísalo pod zdravotný stav Camille Claudelovej, ktorá takmer dosiahla veľkosť svojho učiteľa.

V roku 1900 na Svetovej výstave v Paríži venovali Rodinovmu dielu celý pavilón. Koncom januári 1917 sa napokon oženil s Rose Beuretovou, ktorá však dva týždne po svadbe zomrela.

Nezameniteľný sochár, znalec a obdivovateľ ľudského tela Auguste Rodin ju nasledoval o približne 10 mesiacov, zomrel 17. novembra 1917 vo veku 77 rokov v Meudone. Na jeho hrobe je postavený odliatok jeho slávnej sochy Mysliteľ.

Hodnotnú a mimoriadne bohatú zbierku jeho majstrovských diel zhromažďuje a sprístupňuje parížske Musée Rodin, ktoré bolo otvorené v roku 1919.