Vo svojich dramatických dielach, ktoré dodnes tvoria kmeňový repertoár svetových divadelných scén, zdôrazňoval myšlienku slobody a práva človeka na dôstojný život a vyjadrenie svojho názoru.
Marbach am Neckar/Bratislava 10. novembra (TASR) – Nemecký spisovateľ, básnik a dramatik Friedrich Schiller sa narodil 10. novembra pred 255 rokmi.
Bol jedným z hlavných predstaviteľov nemeckej a svetovej klasiky, súputníkom Johanna Wolfganga Goetheho a Johanna Gottfrieda Herdera, čestným občanom Francúzskej republiky. Vo svojich dramatických dielach, ktoré dodnes tvoria kmeňový repertoár svetových divadelných scén, zdôrazňoval myšlienku slobody a práva človeka na dôstojný život a vyjadrenie svojho názoru. K najznámejším dielam nemeckého dramatika patria tragédie Lúpežníci (1782) a Villiam Tell (1804), či báseň Óda na radosť, ktorú vo svojej 9. symfónii zhudobnil Ludwig van Beethoven a v roku 1955 sa stala hymnou Európskej únie (EÚ).
Johann Christoph Friedrich von Schiller sa narodil 10. novembra 1759 v Marbachu am Neckar v nemeckom Württembersku. Vyrastal s piatimi sestrami v rodine nižšieho dôstojníka a lekára v službách württemberského vojvodcu Karla Eugena, ktorý patril k najhorším tyranom svojej doby. Rodičia chceli, aby ich jediný syn vyštudoval teológiu, ale na príkaz obávaného Karla Eugena musel ako 14-ročný začať študovať právo na vojenskej akadémii. Mladý Schiller ťažko znášal prísnu disciplínu a kruté metódy používané v škole. Dostali sa mu však do rúk niektoré zakázané diela Immanuela Kanta, Jeana-Jacquesa Rousseaua či Williama Shakespeara, ktoré podnecovali jeho túžbu po slobode a v mnohom ho ovplyvnili.
Sloboda bola aj ústredným motívom jeho prvej hry Zbojníci (1782), ktorú napísal ako dvadsaťtriročný počas štúdia medicíny, na ktorú sa mu podarilo prestúpiť. Dráma zožala veľký úspech a talentovaného autora preslávila, spôsobila mu však i značné nepríjemnosti. Schiller sa aj napriek zákazu kniežaťa Karola Eugena tajne zúčastnil premiéry, no odhalili ho a následne na 14 dní uväznili. Taktiež dostal prísny zákaz písať čokoľvek okrem medicínskych prác. Boj s despotickým Eugenom urobil zo spisovateľa nepriateľa všetkých tyranov a zapáleného bojovníka za slobodu.
Na archívnej snímke kvety ležia pred hrobkami nemeckých básnikov Johanna Wolfganga Goetheho (vľavo) a Friedricha Schillera vo Weimare. Foto: TASR/AP
Neznesiteľný útlak ho v roku 1782 donútil k úteku. Prechodne sa zdržiaval vo Frankfurte nad Mohanom, Wormse a Oggersheime, istý čas žil tiež v Lipsku a v Drážďanoch. Postupne sa začal naplno venovať literárnej tvorbe. V roku 1787 prišiel Schiller do Weimaru, kde v tom čase pôsobila slávna trojica Christoph Martin Wieland, Johann Wolfgang Goethe a Johann Gottfried Herder. Mladý dramatik od stretnutia veľa očakával, dostalo sa mu však iba chladného privítania. Preto sa utiahol a venoval sa štúdiu Kantovej filozofie a histórie.
Ľady sa prelomili v roku 1789, keď mu Goethe pomohol získať miesto profesora dejín na univerzite v Jene. Následne sa medzi slávnymi nemeckými literátmi rozvinulo dlhoročné priateľstvo a ich spolupráca vyústila vydávaním spoločného časopisu Die Horen a neskôr tiež ročenky Musenalmanach. V roku 1790 sa finančne zabezpečený Schiller oženil s Charlotte von Lengefeld a mali spolu štyri deti.
V roku 1802 sa zo Schillera stal von Schiller, keď bol povýšený do šľachtického stavu.
"Básnik slobody" zomrel 9. mája 1805 vo Weimare na akútny zápal pľúc vyvolaný tuberkulózou.
Friedrich Schiller zanechal po sebe bohaté dielo. Z jeho divadelných hier sú okrem už spomínaných Zbojníkov veľmi známe tiež drámy Mária Stuartová (1800) inšpirovaná tragickým osudom škótskej kráľovnej či Panna Orleánska (1801) zachytávajúca boj za zjednotenie Francúzka na čele s ideálnou bytosťou Janou z Arku. K významným dielam patrí tiež tragédia Úklady a láska (1783), dráma Don Carlos (1787/1788) a v neposlednom rade legendárna veršovaná dráma William Tell (1803/1804), ktorá sa stala najpopulárnejším dielom 19. storočia.
Z lyrickej tvorby možno spomenúť básnické skladby Bohovia Grécka (1788 a 1800), Polykratesov prsteň (1798), Boj s drakom (1798), Začiatok nového storočia (1800), ale aj rozmarnú baladu Rukavička (1797). V roku 1785 napísal Friedrich Schiller oslavnú báseň Óda na radosť, ktorú vo svojej 9. symfónii zhudobnil Ludwig van Beethoven a v roku 1955 sa stala hymnou Európskej únie.
"Sloboda je len v ríši snov a krása žije len v speve", vyhlásil raz jeden z najvýznamnejších nemeckých i svetových klasikov, ktorý sa stal symbolom boja proti diktatúre.
