Bratislava 24. októbra (OTS) - Kapela Genuine Jacks sa stala víťazom 5. kola autorskej súťaže FATT KOOLS a v týchto dňoch dokončila v štúdiu nahrávanie svojho víťazného singla.

Kto tvorí kapelu Genuine Jacks a ako vznikol jej názov?

Juraj: Momentálne kapelu tvoria Jakub Blokša – basgitara, Martin „Henri“ Lacko – bicie a Juraj Ondrejka – spev a gitara. Názov vznikol tak, že máme pár ľudí, ku ktorým vzhliadame, a zhodou náhod majú všetci krstné meno Jack (Jack White, Jack Daniels, Jack Kerouac, Jack Sparrow, Jack The Ripper (smiech), Jack Lawrence .

Kedy vám prvý raz prišlo na um „hej, poďme založiť kapelu“?

Juraj: Mňa to už odmalička stále ťahalo k hudbe a vždy som chcel v nejakej kapele hrať na gitare a spievať. Ako malý som ešte mal romantické predstavy, že gitary budem rozbíjať, ale časom ma to prešlo. Potom som sa dostal do kapely The Bright Eye, kde som sa naučil všetko, čo som na hru v kapele potreboval. V tejto kapele hrám na gitare dodnes a vďaka nej som bol schopný založiť spolu s Jakubom Genuine Jacks.

Jakub: Ja som sa dostal k hudbe až cez Juraja, boli sme spolužiaci a on ma k tomu postupne priviedol. Mali sme podobný hudobný vkus a nakoniec sme spolu založili kapelu. Dlho sme hľadali bubeníka, ale napokon sme sa dali dokopy s Markom Mikičom. Toho vystriedal Henri, lebo Marek išiel študovať do Británie hudobný manažment.

Henri: K hudbe som si aktívne našiel cestu na strednej škole, keď som začal hrávať s prvou kapelou. Už pár rokov je mojím hudobným pôsobiskom aj kapela Joyride. Keď ma však chalani z GJ oslovili s ponukou na post bubeníka, neváhal som ani chvíľu.

Máte nejaké hudobné vzory?

Juraj: Moje romantické predstavy o rozbíjaní gitár naštartoval Kurt Cobain.
Keď som bol krpec, bratanec mi napaľoval cédečká, väčšinou to bol samý punk, a to ma až tak nebralo. No a jedného dňa mi natešený doniesol cédečko Nirvany. Vtedy som začal našich otravovať, že chcem gitaru, a celé ma to baví dodnes. Ďalej asi za celú kapelu spomeniem Beatles, The Doors, White Stripes, Tame Impala, The Growlers, Fidlar a milión iných kapiel.

Jakub: Ja mám veľa obľúbených kapiel, určite väčšinu z nich vystihol Juraj, ale ešte by som pridal napríklad DIIV, Joy Division a v poslednom čase sa mi zapáčila britská kapela Peace.

Henri: Nemôžem povedať, že by som mal nejaké vyhradené vzory. Počúvam veľa hudby, ktorá prechádza cez veľmi mnoho žánrov. Vždy ma inšpiruje niečo iné. Samozrejme, kapely ktoré spomenuli chalani, tiež patria do môjho playlistu.

Čo je pri tvorbe najväčšou inšpiráciou?

Juraj: Pre mňa je to hlavne to množstvo kapiel, ktoré každý deň počúvam. Jasné, že ich nevykrádam ani nič podobné, ale dobrá hudba ma jednoducho vie inšpirovať. A potom ešte, keď si jeden z nás začne na skúške niečo brnkať a bum - za 10 minút máme hotovú pesničku, z ktorej sa veľmi tešíme. Takže sa asi inšpirujeme aj navzájom.

Jakub: Podľa mňa je veľa inšpirácii podvedomých, no určite okrem hudby, ktorú počúvame, sú to aj každodenné situácie zo života a emócie s tým spojené.

Henri: Najväčšou inšpiráciou pri tvorbe je pre mňa hudba samotná. Skladba, ktorá práve dostáva tvar, ktorá ešte sama nevie, čím bude, ma vždy inšpiruje.

Väčšina vašej tvorby je v angličtine, prečo?

Juraj: Pretože písať texty v slovenčine je podľa mňa fakt peklo a nikdy som nič schopné v slovenčine nenapísal. Navyše som vždy počúval prevažne americkú hudbu, tak ma to prirodzene ťahalo k angličtine.

Čo považujete za svoj najväčší doterajší úspech?

Juraj: Ja osobne beriem ako úspech to, že nás niekto zavolá na koncert a že tam aj príde pár ľudí, ktorým sa naša hudba páči. A ak si po koncerte náhodou ešte aj kúpia naše EP-čko, tak to úplne žiarim . A určite som za to veľmi vďačný aj projektu Fatt Kools, pretože nám dopomáha, aby sa o nás dozvedalo čoraz viac ľudí.

Henri: Najväčší doterajší úspech je pre mňa to, že hráme hudbu, ktorá nás napĺňa a zároveň sa páči ľuďom.

Vďaka projektu Fatt Kools ste nahrávali svoju víťaznú skladbu v profesionálnom štúdiu, čo vás najviac fascinovalo?

Juraj: Bola to pre nás skvelá skúsenosť. Vyskúšali sme si, ako to v profi štúdiu chodí, a tešili sme sa z každej sekundy, ktorú sme tam mohli stráviť. Všade, kam sme sa pozreli, boli krásne hudobné nástroje, aparáty a gitarové pedále, a cítili sme sa tam ako v siedmom nebi. Ďalej sa na našich pozitívnych pocitoch zo štúdia určite podpísal profesionálny prístup Marka Rakovického, ktorý nám v mnohých veciach poradil a snažil sa z našej nahrávky dostať maximum, čo sa mu podľa mňa podarilo.

Jakub: A nemožno zabudnúť na krásne mačky, ktoré pobehovali po štúdiu .

Henri: Mne chutil ibištekový čaj a tvorivá atmosféra.

Na čom momentálne pracujete a kde vás môžeme v najbližšom období počuť?

Juraj: Momentálne makáme na našom debutovom albume. Nahraté už máme všetko, teraz sa nahrávka mixuje a mastruje u našich kamošov v Upstairs Records.
Snažíme sa to s nimi konzultovať a maximálne to premakať . Rátame že začiatkom budúceho roka by to tu mohlo byť. Do konca roka máme určite v pláne odohrať čo najviac koncertov, a ak by sa nám náhodou v lete podaril nejaký festival, nemohli by sme byť spokojnejší. Ale leto je ešte ďaleko .

Myslíte si, že projekty, ako je FK majú svoje opodstatnenie a splnilo sa vám to, čo ste očakávali?

Jakub: Ja osobne nie som veľký zástanca súťaží kapiel, no myslím si, že ak sú tie projekty kvalitné, také, ako je Fatt Kools, tak za to určite stoja. Nie všetky podobné projekty majú taký dobrý prístup k súťažiacim, a preto sa často ani neoplatí prihlásiť. S výsledkom nemôžeme byť spokojnejší, pretože nám Fatt Kools pomáha dostať sa viac medzi ľudí.