Anton Krajčoviech glosuje na tému hudobných revolucionárov.
Autor Anton Krajčoviech
Práve pred 150 rokmi sa narodil strojca boľševickej revolúcie Vladimír Iljič Ulianov, prezývaný Lenin. A to je revolucionár, ktorému sa dnes vôbec venovať nebudeme.
Namiesto toho si predstavíme dve kapely, ktoré sa o drsnú revolúciu snažia v hudbe. V jednej spevák nespieva, ale rozpráva a gitarista olizuje struny. Ich texty sú anarchistické. „Žltý motýlik namiesto svastiky. Na vašej propagande nie je nič správne. Hlupáci poslúchajú pravidlá, ktoré ste im dali. Hovoríte, že vaša krv bola modrá, ale bola červená. Takto budete mať hlavu prerazenú guľkou.“ to je úryvok jedného z textov kapely Rage Against the Machine.
Druhá kapela ma deväť členov, dvaja sú na pódiu len preto, aby robili bordel a všetci majú masky. Ich texty sú hororové a vulgárne. „Zatlačil som si prsty do očí, je to jediná vec, ktorá môže zastaviť bolesť. Obsahuje však všetky veci, ktoré musím zvládnuť. Ježiši, nikdy to neskončí, vo vnútri si to pracuje po svojom,“ to je úryvok jedného z textov kapely Slipknot.
Veľmi kontroverzné hudobné „revolučné“ zoskupenia, ktoré však majú svetový úspech a obrovskú základňu fanúšikov. Ako je to možné? Máme tu Imagine Dragons, Panic at the Disco alebo Thirty Seconds to Mars – úžasné kapely s úžasnou hudbou, ktorých texty sú o svetlej budúcnosti, tolerancii a láske. Ľudia sa však idú zabiť v pogu a obdivujú chlapa v obleku klauna, ktorý mláti pálkou na baseball do sudu od piva.
Odpoveď je autentickosť. Spomínané dve kapely majú nahrávky, ktoré reálne nahrali, žiadna dodatočná úprava bicích do mriežky, žiadny autotune. Do slúchadiel vám hrajú a kričia ľudia, nie počítač, a tí istí ľudia vám hrajú aj naživo. Pri dokonalých kapelách počúvate z nahrávky počítač a na koncerte karaoke.
Pritom sa to nedeje prvýkrát, už sme to tu mali. Takto vynikli Nirvana, Alice in Chains či Smashing Pumpkins, takto zničil grunge hair metal. Namiesto nalíčených, dokonale hrajúcich modelov prišli na pódia neupravení, strapatí mladí rockeri, ktorým to neladilo a veľakrát im utekal rytmus. Mali však bližšie k bežným ľuďom. Rovnako, ako Ramones v 70. rokoch či Beatles v 60. rokoch.
Všetky tieto kapely napokon spôsobili okrem hudobnej aj sociálnu revolúciu. Otázka teda je, aká bude táto aktuálna sociálna revolúcia. Alebo aká je?
Namiesto toho si predstavíme dve kapely, ktoré sa o drsnú revolúciu snažia v hudbe. V jednej spevák nespieva, ale rozpráva a gitarista olizuje struny. Ich texty sú anarchistické. „Žltý motýlik namiesto svastiky. Na vašej propagande nie je nič správne. Hlupáci poslúchajú pravidlá, ktoré ste im dali. Hovoríte, že vaša krv bola modrá, ale bola červená. Takto budete mať hlavu prerazenú guľkou.“ to je úryvok jedného z textov kapely Rage Against the Machine.
Druhá kapela ma deväť členov, dvaja sú na pódiu len preto, aby robili bordel a všetci majú masky. Ich texty sú hororové a vulgárne. „Zatlačil som si prsty do očí, je to jediná vec, ktorá môže zastaviť bolesť. Obsahuje však všetky veci, ktoré musím zvládnuť. Ježiši, nikdy to neskončí, vo vnútri si to pracuje po svojom,“ to je úryvok jedného z textov kapely Slipknot.
Veľmi kontroverzné hudobné „revolučné“ zoskupenia, ktoré však majú svetový úspech a obrovskú základňu fanúšikov. Ako je to možné? Máme tu Imagine Dragons, Panic at the Disco alebo Thirty Seconds to Mars – úžasné kapely s úžasnou hudbou, ktorých texty sú o svetlej budúcnosti, tolerancii a láske. Ľudia sa však idú zabiť v pogu a obdivujú chlapa v obleku klauna, ktorý mláti pálkou na baseball do sudu od piva.
Odpoveď je autentickosť. Spomínané dve kapely majú nahrávky, ktoré reálne nahrali, žiadna dodatočná úprava bicích do mriežky, žiadny autotune. Do slúchadiel vám hrajú a kričia ľudia, nie počítač, a tí istí ľudia vám hrajú aj naživo. Pri dokonalých kapelách počúvate z nahrávky počítač a na koncerte karaoke.
Pritom sa to nedeje prvýkrát, už sme to tu mali. Takto vynikli Nirvana, Alice in Chains či Smashing Pumpkins, takto zničil grunge hair metal. Namiesto nalíčených, dokonale hrajúcich modelov prišli na pódia neupravení, strapatí mladí rockeri, ktorým to neladilo a veľakrát im utekal rytmus. Mali však bližšie k bežným ľuďom. Rovnako, ako Ramones v 70. rokoch či Beatles v 60. rokoch.
Všetky tieto kapely napokon spôsobili okrem hudobnej aj sociálnu revolúciu. Otázka teda je, aká bude táto aktuálna sociálna revolúcia. Alebo aká je?