Výstavu dopĺňajú vstupy ďalších autorov strednej až mladšej generácie slovenských a rakúskych umelcov, ktorých diela súvisia s Batošovou tvorbou.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Celok je menší ako súčet jeho častí je názov výstavy, ktorú v pondelok v Mirbachovom paláci predstavila médiám Galéria mesta Bratislavy (GMB). Na celom druhom poschodí prezentuje diela Petra Bartoša (1938), neoavantgardného umelca generácie 60. rokov 20. storočia. Výstava skúma umelcove koncepty krajinotvorby a jeho programu tzv. ekologickej kultúry, v ktorom sa sústredil na regeneráciu vzťahov a ekológiu konkrétnych prostredí. Ťažiskom sú Bartošove poňatia a návrhy mestských prostredí.
"Peter Bartoš je pôvodom maliar, v 60. rokoch bol známy najmä mediálnymi experimentmi s maľbou, posledných 50 rokov sa zaoberal životným prostredím," uviedla pre TASR kurátorka výstavy Mira Keratová. Dodala, že umelec počas 70. rokov navrhoval krajinárske koncepcie bratislavského parku v Ružinove a nad Lamačom, tiež sa venoval šľachteniu holubov. "Od konca 70. až po začiatok 90. rokov pracoval v zoologickej záhrade, kde sa zaoberal celým prostredím Mlynskej doliny až po jednotlivé habitáty zvierat," poznamenala s tým, že Bartošove návrhy boli realizované len čiastkovo a nekonzekventne.
Bartoš v 90. rokoch putoval stredoeurópskou krajinou, venoval sa Nomadartu, čo dokazujú kartografické záznamy, maľby a krajinárske návrhy, ktoré tvoril nielen na Slovensku, ale aj na Morave, v južnom Poľsku a Maďarsku. V posledných rokoch sa venuje návrhom bratislavského podhradia. "Zaoberal sa vzťahmi v prostredí, ktoré skúmal, analyzoval a snažil sa ich regenerovať, obnovovať, to sa stalo jeho poslaním," zdôraznila Keratová k tvorbe konceptuálneho umelca.
Výstavu dopĺňajú vstupy ďalších autorov strednej až mladšej generácie slovenských a rakúskych umelcov, ktorých diela súvisia s Batošovou tvorbou. Je ním napríklad Andreas Fogarasi (1977), ktorý sa vo svojich prácach zaoberá prienikom kultúry a ideológie do architektúry, ďalej Petra Feriancová (1977), skúmajúca reprezentáciu a muzealizáciu pôvodných prírodných habitátov. Kurátorka výstavy do nej zahrnula aj prepojenie na viedenský urbánny priestor (časti bývalého MuseumsQuartier, Südbahnhofu a ďalších) v dielach autorov Anna Jermolaewa (1970), Ingeborg Strobl (1949 – 2017) a Lois Weinberger (1947 – 2020). Nastupujúcu generáciu reprezentuje slovenský umelec Martin Hrvol (1989), ktorý vytvára monumenty z biotopov.
K výstave je pripravený bohatý sprievodný program, dopĺňa ju tiež paralelná Paleobiologická expozícia v Mirbachovom paláci, ktorá vznikla v spolupráci s geológom Danielom Pivkom. Diváci si tak popri umení budú môcť pozrieť aj prezentáciu neživej prírody.
Výstava potrvá do 20. februára 2022.
"Peter Bartoš je pôvodom maliar, v 60. rokoch bol známy najmä mediálnymi experimentmi s maľbou, posledných 50 rokov sa zaoberal životným prostredím," uviedla pre TASR kurátorka výstavy Mira Keratová. Dodala, že umelec počas 70. rokov navrhoval krajinárske koncepcie bratislavského parku v Ružinove a nad Lamačom, tiež sa venoval šľachteniu holubov. "Od konca 70. až po začiatok 90. rokov pracoval v zoologickej záhrade, kde sa zaoberal celým prostredím Mlynskej doliny až po jednotlivé habitáty zvierat," poznamenala s tým, že Bartošove návrhy boli realizované len čiastkovo a nekonzekventne.
Bartoš v 90. rokoch putoval stredoeurópskou krajinou, venoval sa Nomadartu, čo dokazujú kartografické záznamy, maľby a krajinárske návrhy, ktoré tvoril nielen na Slovensku, ale aj na Morave, v južnom Poľsku a Maďarsku. V posledných rokoch sa venuje návrhom bratislavského podhradia. "Zaoberal sa vzťahmi v prostredí, ktoré skúmal, analyzoval a snažil sa ich regenerovať, obnovovať, to sa stalo jeho poslaním," zdôraznila Keratová k tvorbe konceptuálneho umelca.
Výstavu dopĺňajú vstupy ďalších autorov strednej až mladšej generácie slovenských a rakúskych umelcov, ktorých diela súvisia s Batošovou tvorbou. Je ním napríklad Andreas Fogarasi (1977), ktorý sa vo svojich prácach zaoberá prienikom kultúry a ideológie do architektúry, ďalej Petra Feriancová (1977), skúmajúca reprezentáciu a muzealizáciu pôvodných prírodných habitátov. Kurátorka výstavy do nej zahrnula aj prepojenie na viedenský urbánny priestor (časti bývalého MuseumsQuartier, Südbahnhofu a ďalších) v dielach autorov Anna Jermolaewa (1970), Ingeborg Strobl (1949 – 2017) a Lois Weinberger (1947 – 2020). Nastupujúcu generáciu reprezentuje slovenský umelec Martin Hrvol (1989), ktorý vytvára monumenty z biotopov.
K výstave je pripravený bohatý sprievodný program, dopĺňa ju tiež paralelná Paleobiologická expozícia v Mirbachovom paláci, ktorá vznikla v spolupráci s geológom Danielom Pivkom. Diváci si tak popri umení budú môcť pozrieť aj prezentáciu neživej prírody.
Výstava potrvá do 20. februára 2022.