Weimar/Bratislava 22. marca (TASR) - Nemecký humanista a mysliteľ, básnik, prozaik, dramatik, prírodovedec, filozof Johann Wolfgang von Goethe zomrel pred 180 rokmi, 22. marca 1832. Svoj názor na život a svet vyslovil vo svojom básnickom diele Faust aj v prírodovedných a filozofických spisoch, rozhovoroch a listoch. Bol učencom, dokumentujú to jeho kvalifikované štúdie o anatómii človeka, práce z odboru fyziky, optiky a botaniky. Popri geologických a morfologických štúdiách napísal aj dielo Náuka o farbách z oblasti optiky. Vo filozofii ho zaujal najmä Spinozov panteizmus. Zaujímal sa o maliarstvo a aj sám maľoval.
Za Goetheho najvýznamnejšie dielo je považovaná dvojzväzková báseň Faust. Starú ľudovú povesť o Faustovi, ktorý uzavrie pakt s diablom, aby poznal nepoznateľné, pretvoril Goethe na veľkolepý obraz ľudského úsilia o poznanie pravdy, o pretvorenie človeka i sveta k humanistickému ideálu slobodného ľudstva na slobodnej pôde. Fausta, svoje životné dielo, dokončil v roku 1831 a pracoval na ňom s prestávkami takmer 60 rokov. Spracoval tu množstvo vedeckých, filozofických. mravných a politických poznatkov svojej doby. Goetheho Faust bol od svojho vzniku jednou z najväčších výziev pre všetky divadlá na svete, naše nevynímajúc. Aj naša prvá divadelná scéna, SND, zaradila Fausta do svojho repertoáru vo svojom jubilejnom roku 2010.
Vrcholný predstaviteľ literárneho klasicizmu Johan Wolfgang Goethe sa narodil 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom, v rodine cisárskeho radcu. Študoval právo v Lipsku a Štrasburgu. Krátko vykonával právnickú prax na súde vo Wetzlare.
V roku 1779 odišiel do Weimaru, kde pôsobil ako právnik, neskôr dvorný radca, aj minister štátnej správy Sasko-weimarského vojvodstva, kde do jeho kompetencie patrilo aj školstvo a kultúra. V roku 1782 Goetheho povýšili do šľachtického stavu. Vo Weimare aj 22. marca 1832 zomrel.
V Štrasburgu sa zoznámil s Herderom, ideovým predstaviteľom literárneho hnutia Sturm und Drank a pod jeho vplyvom intenzívne študoval diela Shakespeara, Ossiana a nemecký slovesný folklór. Do tohto tvorivého obdobia patria napríklad balady (Kráľ duchov). Svoj odpor k feudálnemu absolutizmu vyjadril v óde Prométheus a dráme Götz z Berlichingenu, odohrávajúcej sa v 16. storočí počas sedliackej vojny v Nemecku.
Román Utrpenie mladého Wertera (1774) založil jeho svetovú slávu. Goethe ho napísal formou listov. Námet preň čerpal z rokov právnickej praxe praktikanta na súde. Román vyvolal veľký ohlas, lebo Werterova samovražda vyznela aj ako protest proti vtedajšiemu spoločenskému poriadku. Do roku 1800 román preložili do 15 jazykov.
Karikatúrna bábka nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho akoby sfúkavala sviečky na narodeninovej torte vystavenej vo frankfurtskom obchodnom dome 4. júna 1999.Foto: TASR/APPo roku 1786 odišiel Goethe do Talianska. Tento pobyt znamenal pre neho vnútornú obnovu. Študoval umenie antiky a renesancie a nachádzal cestu k novému umeleckému zobrazovaniu. Dokončil drámu Ifigenia na Tauride (1787) a tragédiu Egmont (1788).
Na Schillerov podnet napísal dvojdielny vývinový román Vilhelm Meisters - učňovské roky (1796) a Vilhelm Meisters - vandrovnícke roky (1829).
Na počesť básnika založili v roku 1885 Goetheho spoločnosť, ktorá od roku 1910 udeľuje zlaté medaily za angažovanosť pri popularizácii diela veľkého nemeckého literáta. Od roku 1955 sa udeľujú aj Goetheho medaily za starostlivosť o nemecký jazyk v zahraničí a za podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry.
Klasik Goethe a zaujímavosti s ním spojené
Na slávneho a váženého autora sa možno pozrieť aj v inej strany. Napríklad je známe, že na magické spojenie piatka a trinástky hľadel s rešpektom a so strachom zostával v tento deň v posteli. Zaviedol do literatúry pojem vampír. Vo svojej balade Nevesta z Korintu, v ktorej zvedie upírka svojho ženícha, okorenil vampirizmus pikantnou dávkou erotiky. V jeho slávnom diele, v románe v listoch Utrpenie mladého Wertera, ktorý vyšiel v roku 1774 a založil jeho svetovú slávu, mal zase literárnu premiéru svietiaci vianočný stromček.
Goethe, za života uctievaný ako veľký spisovateľ a mysliteľ a po smrti obklopený aurou tajomstva, sa v Nemecku tešil postaveniu nedotknuteľného kultúrneho hrdinu. Posvätná úcta však stratila na intenzite, keď Daniel Wilson, profesor nemeckej literatúry na Kalifornskej univerzite v Berkeley v knihe Tabu menom Goethe odhalil pozoruhodné skutočnosti. Ako minister Weimarského kniežatstva bol vraj spisovateľ zapletený do predaja väzňov britskej armáde, ktorá ich posielala bojovať proti vzbúreným americkým kolóniám. Okrem toho prižmuroval obe oči nad činnosťou vládnych špiónov a kruto trestal roľníkov, ktorí sa odvážili nahlas protestovať proti ťažkým životným podmienkam. Iné výskumy zasa zistili, že Goethe dal súhlas na popravu slobodnej matky, ktorá zavraždila svoje dieťa - podobne ako hrdinka jeho slávnej veršovanej drámy Faust. Okrem toho, autor Utrpenia mladého Werthera vraj nemal práve najšťastnejšiu povahu. Podľa viacerých prameňov to bol nepríjemný muž.
Jeho tvár sa dostala na pohár komory nemeckých lekárov, ktorý od roku 1992 putuje po lekárskych univerzitách, na ktorých sa nefajčí. Nemecký klasik Johann Wolfgang Goethe totiž neobľuboval fajčenie ani pobyt v zafajčených miestnostiach.
Pri príležitosti osláv 250. výročia jeho narodenia v roku 1999 mesto Weimar ponúkalo bustu najväčšieho nemeckého spisovateľa Johanna Wolfganga Goetheho vyrobenú z oranžovej umelej hmoty, ktorá v tme svieti, jeho verše zdobili dámske pančuchy a jeho obľúbené recepty si záujemcovia mohli nalistovať v Goetheho kuchárke.
V roku 2006 uviedol pivovar v českom Žatci na trh nový druh piva s distribučným názvom Ulrika. Stalo sa to pri príležitosti výročia stretnutia nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho s jeho poslednou láskou Ulrike von Levetzowovou. Nemecký 72-ročný poet sa v roku 1821 so 17-ročnou kráskou saského pôvodu zoznámil v Mariánskych Lázňach. S ponukou na sobáš však u mladej dievčiny zo šľachtického rodu neuspel.
