Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Časť výstavného projektu predstavuje aj autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - V Múzeu mesta Bratislavy (MMB) otvorili tento týždeň rozsiahlu výstavu s jednoduchým názvom Hana. Mapuje tvorbu a pôsobenie Hany Gregorovej - nielen spisovateľky a intelektuálky, ale aj feministky, organizátorky kultúrneho života, Tajovského manželky, matky, čechoslovakistky, novinárky a publicistky. Výstava s viacerými líniami a vrstvami je inštalovaná na dvoch poschodiach Apponyiho paláca.
Dokumentuje, že Hana Gregorová patrila medzi prvé slovenské feministky. "Bola azda najviditeľnejšia a najodvážnejšia, aj túto jej časť osobnosti na výstave reflektujeme, ale s tým, že nechceme upadnúť do stereotypu a ukazovať ju iba ako sufražetku na barikáde. Práve naopak, Hana bola veľmi kultivovaný typ bojovníčky za práva žien, bola veľmi ženská a elegantná, rada sa krásne obliekala," uviedol pre TASR člen kurátorského tímu výstavy Daniel Hupko.
Gregorová si podľa jeho slov veľmi zakladala na tom, že je spisovateľka. "Od mladosti to bola dôležitá súčasť jej identity. V jednom zo svojich listov napísala, že Tajovského si berie preto, lebo sa teší, že je spisovateľom a že v jeho dome bude môcť čítať a venovať sa knihám," dodáva k autorke, ktorá napísala množstvo zásadných diel v období prvej Československej republiky. Priekopníčka feminizmu a významná organizátorka ženského hnutia je autorkou kulturologického diela Slovenka pri krbe a knihe (1929), v ktorom odvážne vyzdvihla podceňovaný prínos žien k rozvoju slovenskej kultúry.
Výstava prezentuje originálne vydania Gregorovej krátkych próz, románov i literatúru pre deti či cestopisné črty. "Chceme ju pripomenúť ako veľmi plodnú autorku, ktorá aj vo svojich literárnych dielach akcentovala sociálne témy, ženskú emancipáciu, rodinný život," ozrejmil Hupko.
Časť výstavného projektu predstavuje aj autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. Podľa Hupka bolo MMB prvou pamäťovou inštitúciou, ktorej Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského, darovala predmety po svojich rodičoch, viažuce sa k ich pobytu v Bratislave. "Tie sa stali základom novozaloženej zbierky Literárny fond a zároveň je tento korpus, ktorý predstavuje naše múzejné 'rodinné striebro', aj jadrom výstavy Hana," dodal.
Dokumentuje, že Hana Gregorová patrila medzi prvé slovenské feministky. "Bola azda najviditeľnejšia a najodvážnejšia, aj túto jej časť osobnosti na výstave reflektujeme, ale s tým, že nechceme upadnúť do stereotypu a ukazovať ju iba ako sufražetku na barikáde. Práve naopak, Hana bola veľmi kultivovaný typ bojovníčky za práva žien, bola veľmi ženská a elegantná, rada sa krásne obliekala," uviedol pre TASR člen kurátorského tímu výstavy Daniel Hupko.
Gregorová si podľa jeho slov veľmi zakladala na tom, že je spisovateľka. "Od mladosti to bola dôležitá súčasť jej identity. V jednom zo svojich listov napísala, že Tajovského si berie preto, lebo sa teší, že je spisovateľom a že v jeho dome bude môcť čítať a venovať sa knihám," dodáva k autorke, ktorá napísala množstvo zásadných diel v období prvej Československej republiky. Priekopníčka feminizmu a významná organizátorka ženského hnutia je autorkou kulturologického diela Slovenka pri krbe a knihe (1929), v ktorom odvážne vyzdvihla podceňovaný prínos žien k rozvoju slovenskej kultúry.
Výstava prezentuje originálne vydania Gregorovej krátkych próz, románov i literatúru pre deti či cestopisné črty. "Chceme ju pripomenúť ako veľmi plodnú autorku, ktorá aj vo svojich literárnych dielach akcentovala sociálne témy, ženskú emancipáciu, rodinný život," ozrejmil Hupko.
Časť výstavného projektu predstavuje aj autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. Podľa Hupka bolo MMB prvou pamäťovou inštitúciou, ktorej Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského, darovala predmety po svojich rodičoch, viažuce sa k ich pobytu v Bratislave. "Tie sa stali základom novozaloženej zbierky Literárny fond a zároveň je tento korpus, ktorý predstavuje naše múzejné 'rodinné striebro', aj jadrom výstavy Hana," dodal.
