Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas niekoľko desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv.
Autor TASR
Bratislava 7. januára (TASR) - Od úmrtia slovenskej herečky Hany Meličkovej uplynulo dnes 35 rokov.
Národná umelkyňa svojím hereckým majstrovstvom sa natrvalo zapísala do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového a televízneho herectva. Patrila medzi herecké osobnosti, ktoré formovali slovenské profesionálne divadlo a bola prvou slovenskou profesionálnou, odborne pripravenou herečkou.
Hana Meličková sa narodila v prvých dňoch nového storočia, 27. januára 1900 v Martine. Narodila sa ako jedno z desiatich detí v rodine zbormajstra Jána Meličku, ktorý v nej vypestoval lásku k hudbe, ktorej sa spočiatku aj venovala, neskôr ju zlákalo herectvo. V rokoch 1919-1923 študovala v Prahe herectvo a hru na klavíri, v rokoch 1923-1926 pracovala ako učiteľka na Župnej hudobnej škole v Martine.
Členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) bola v rokoch 1926-1976, okrem rokov 1939-1946. Počas niekoľko desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri – hrala úlohy tragické i komické, stvárnila najväčšie postavy klasického repertoáru. Jej doménou sa však stali ľudové postavy najmä v hrách slovenských klasikov Jozefa Gregora Tajovského, Pavla Országha Hviezdoslava. Počas svojho hereckého pôsobenia stvárnila mnohé postavy svetového dramatického repertoáru, od takých autorov ako napríklad William Shakespeare, Henrik Ibsen, Oscar Wilde, Lev Nikolajevič Tolstoj.
V rozhlase účinkovala od jeho vzniku (1926), hrala vo filme a v televízii. Kozie mlieko, Zemianska česť, Jerguš Lapin, Polnočná omša, Ženský zákon, Adam Šangala, Piková dáma, Osem žien, Horali - to sú niektoré tituly z jej filmografie, účinkovala aj v televíznom seriáli Straty a nálezy (1975).
Hana Meličková bola manželkou významného slovenského historika divadelného kritika, profesora Daniela Rapanta.
Zomrela 7. januára 1978 v Bratislave iba desať dní pred svojimi 78 narodeninami.
Národná umelkyňa svojím hereckým majstrovstvom sa natrvalo zapísala do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového a televízneho herectva. Patrila medzi herecké osobnosti, ktoré formovali slovenské profesionálne divadlo a bola prvou slovenskou profesionálnou, odborne pripravenou herečkou.
Hana Meličková sa narodila v prvých dňoch nového storočia, 27. januára 1900 v Martine. Narodila sa ako jedno z desiatich detí v rodine zbormajstra Jána Meličku, ktorý v nej vypestoval lásku k hudbe, ktorej sa spočiatku aj venovala, neskôr ju zlákalo herectvo. V rokoch 1919-1923 študovala v Prahe herectvo a hru na klavíri, v rokoch 1923-1926 pracovala ako učiteľka na Župnej hudobnej škole v Martine.
Členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) bola v rokoch 1926-1976, okrem rokov 1939-1946. Počas niekoľko desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri – hrala úlohy tragické i komické, stvárnila najväčšie postavy klasického repertoáru. Jej doménou sa však stali ľudové postavy najmä v hrách slovenských klasikov Jozefa Gregora Tajovského, Pavla Országha Hviezdoslava. Počas svojho hereckého pôsobenia stvárnila mnohé postavy svetového dramatického repertoáru, od takých autorov ako napríklad William Shakespeare, Henrik Ibsen, Oscar Wilde, Lev Nikolajevič Tolstoj.
V rozhlase účinkovala od jeho vzniku (1926), hrala vo filme a v televízii. Kozie mlieko, Zemianska česť, Jerguš Lapin, Polnočná omša, Ženský zákon, Adam Šangala, Piková dáma, Osem žien, Horali - to sú niektoré tituly z jej filmografie, účinkovala aj v televíznom seriáli Straty a nálezy (1975).
Hana Meličková bola manželkou významného slovenského historika divadelného kritika, profesora Daniela Rapanta.
Zomrela 7. januára 1978 v Bratislave iba desať dní pred svojimi 78 narodeninami.
