Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sobotove herecké začiatky siahajú do Liberca, kde v tom čase pôsobilo divadlo Ypsilon. Neskôr sa stal členom legendárneho pražského divadla Semafor, kde sa v roku 1973 začala jeho cesta k popularite.
Autor TASR
Praha/Bratislava 27. mája (TASR) - Komolenie slov, svojský zajakavý prejav, schopnosť improvizovať a najmä rozosmievať divákov. Tak by sa dalo charakterizovať nezameniteľné herectvo Luďka Sobotu. Populárny komik sa v nedeľu 27. mája dožíva 75 rokov.
Luděk Sobota sa narodil 27. mája 1943 v Prahe na Žižkove. Vyštudoval dopravnú priemyslovku, potom absolvoval herectvo na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení - DAMU. "Vysoká škola smiechu bohužiaľ neexistuje, ako si želal básnik Majakovský, keď mal ešte ideály. Keby bola, na tú by som chodil. Taká škola ale nie je nikde na svete, tak som musel ísť na divadelnú fakultu. Už tam som vedel, že chcem baviť ľudí," povedal Sobota v rozhovore pre novinky.cz.
Už počas štúdia inklinoval výrazne ku komike a predovšetkým k hraniu pre diváka, takže mu napríklad nevyhovoval systém Stanislavského, podľa ktorého si má herec vytvoriť okruh verejnej samoty a nevnímať diváka. Luděk Sobota chcel hrať pre publikum, dokonca už od základnej školy. Podľa jeho spomienok bol preňho kľúčovým pedagógom profesor a rešpektovaný herec Miloš Nedbal.
"Nedbal bol moja spása. Aj psychická. Prešiel Osvobozeným divadlom a chápal jeho poetiku aj štýl herectva. Bol som asi jeden z mála študentov, ktorí ho otravovali aj po hodinách. Sprevádzal som ho často do Národného divadla, kde hral," povedal Sobota v rozhovore pre novinky.cz. "Vďaka jeho múdrosti a pedagogickým schopnostiam som mohol DAMU doštudovať."
Sobotove herecké začiatky siahajú do Liberca, kde v tom čase pôsobilo divadlo Ypsilon. Neskôr sa stal členom legendárneho pražského divadla Semafor, kde sa v roku 1973 začala jeho cesta k popularite. Herec Miloslav Šimek si v tom čase hľadal hereckého partnera po predčasne zosnulom Jiřím Grossmannovi (1941-1971). Mladý a talentovaný komik Sobota vytvoril klasický typ "popletu", dvojicu potom dopĺňal nervný a cholerický Petr Nárožný.
Z tohto obdobia sa zachovalo množstvo scénok, ktoré patria do zlatého fondu televíznej zábavy, predovšetkým Sobotova a Šimkova paródia na vtedajšiu reláciu Nad listami divákov. Legendárne boli aj Sobotove poloimprovizované monológy, napr. O swingu, alebo Jak si zašít díru na punčoše.
Veľmi rýchlo si však Sobotu všimol aj film. Jeho prvou veľkou úlohou bol automechanik František Koudelka v slávnej komédii Jáchyme, hoď ho do stroje (1974) režiséra Oldřicha Lipského. Staviť na dovtedy neskúseného herca sa ukázalo ako správna voľba. Sobotove spontánne vymyslené hlášky z tohto filmu sa stali nesmrteľnými, napr. "Kdepak je ten prďola, co tady čepuje pívo?" alebo "Třeba se vás... plachej."
Čoskoro Luděk Sobota zažiaril vo filmoch Petra Schulhoffa Zítra to roztočíme, drahoušku (1975), Já to tedy beru, šéfe (1976) a tiež v komédii Ladislava Rychmanna Jen ho nechte, ať se bojí (1977). Spolupráca s režisérom Schulhoffom však Sobotovi podľa jeho slov nevyhovovala, pretože v jeho filmoch nemal priestor na improvizáciu. V slovenskom filmovom muzikáli Neberte nám princeznú (1981) stvárnil úlohu otca hlavnej hrdinky v podaní Mariky Gombitovej.
Hoci mal pre svoju otvorenosť problémy aj počas komunistického systému, paradoxne mu po roku 1990 z hereckých príležitostí ubudlo. "Akoby sa na mňa zabudlo. Zaujímavé je, že keď som niekde chcel nadviazať kontakty, napríklad v televízii, boli tam väčšinou tí istí ľudia ako za komunizmu," povedal Luděk Sobota.
Najznámejšími filmami z tohto obdobia sú Ještě větší blbec, než jsme doufali (1994), alebo Nebát se a nakrást (1999).
Po roku 2000 sa začal častejšie objavovať v televíznych seriáloch. Predovšetkým v seriáli Okresní přebor (2010) presvedčil divákov aj kritiku, že dokáže skvele stvárniť vážnejšie úlohy, čo mu podľa kritikov prinieslo druhý vrchol popularity. Obľúbený český komik je aj autorom knihy Dvě facky & pohřeb (2008) a vytvoril na jej základe aj divadelné predstavenie.
Český prezident Miloš Zeman mu 28. októbra 2017 udelil štátne vyznamenanie, Medailu za zásluhy. Keď ho pri odovzdávaní ceny označili za baviča, podľa jeho slov v rozhovore pre idnes.cz si prezident všimol, že je na toto pomenovanie alergický. "Vedľa mňa stojaci prezident Zeman sa ku mne naklonil a pošepol mi: Viete, ja som tiež bavič," povedal Luděk Sobota.
Luděk Sobota sa narodil 27. mája 1943 v Prahe na Žižkove. Vyštudoval dopravnú priemyslovku, potom absolvoval herectvo na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení - DAMU. "Vysoká škola smiechu bohužiaľ neexistuje, ako si želal básnik Majakovský, keď mal ešte ideály. Keby bola, na tú by som chodil. Taká škola ale nie je nikde na svete, tak som musel ísť na divadelnú fakultu. Už tam som vedel, že chcem baviť ľudí," povedal Sobota v rozhovore pre novinky.cz.
Už počas štúdia inklinoval výrazne ku komike a predovšetkým k hraniu pre diváka, takže mu napríklad nevyhovoval systém Stanislavského, podľa ktorého si má herec vytvoriť okruh verejnej samoty a nevnímať diváka. Luděk Sobota chcel hrať pre publikum, dokonca už od základnej školy. Podľa jeho spomienok bol preňho kľúčovým pedagógom profesor a rešpektovaný herec Miloš Nedbal.
"Nedbal bol moja spása. Aj psychická. Prešiel Osvobozeným divadlom a chápal jeho poetiku aj štýl herectva. Bol som asi jeden z mála študentov, ktorí ho otravovali aj po hodinách. Sprevádzal som ho často do Národného divadla, kde hral," povedal Sobota v rozhovore pre novinky.cz. "Vďaka jeho múdrosti a pedagogickým schopnostiam som mohol DAMU doštudovať."
Sobotove herecké začiatky siahajú do Liberca, kde v tom čase pôsobilo divadlo Ypsilon. Neskôr sa stal členom legendárneho pražského divadla Semafor, kde sa v roku 1973 začala jeho cesta k popularite. Herec Miloslav Šimek si v tom čase hľadal hereckého partnera po predčasne zosnulom Jiřím Grossmannovi (1941-1971). Mladý a talentovaný komik Sobota vytvoril klasický typ "popletu", dvojicu potom dopĺňal nervný a cholerický Petr Nárožný.
Z tohto obdobia sa zachovalo množstvo scénok, ktoré patria do zlatého fondu televíznej zábavy, predovšetkým Sobotova a Šimkova paródia na vtedajšiu reláciu Nad listami divákov. Legendárne boli aj Sobotove poloimprovizované monológy, napr. O swingu, alebo Jak si zašít díru na punčoše.
Veľmi rýchlo si však Sobotu všimol aj film. Jeho prvou veľkou úlohou bol automechanik František Koudelka v slávnej komédii Jáchyme, hoď ho do stroje (1974) režiséra Oldřicha Lipského. Staviť na dovtedy neskúseného herca sa ukázalo ako správna voľba. Sobotove spontánne vymyslené hlášky z tohto filmu sa stali nesmrteľnými, napr. "Kdepak je ten prďola, co tady čepuje pívo?" alebo "Třeba se vás... plachej."
Čoskoro Luděk Sobota zažiaril vo filmoch Petra Schulhoffa Zítra to roztočíme, drahoušku (1975), Já to tedy beru, šéfe (1976) a tiež v komédii Ladislava Rychmanna Jen ho nechte, ať se bojí (1977). Spolupráca s režisérom Schulhoffom však Sobotovi podľa jeho slov nevyhovovala, pretože v jeho filmoch nemal priestor na improvizáciu. V slovenskom filmovom muzikáli Neberte nám princeznú (1981) stvárnil úlohu otca hlavnej hrdinky v podaní Mariky Gombitovej.
Hoci mal pre svoju otvorenosť problémy aj počas komunistického systému, paradoxne mu po roku 1990 z hereckých príležitostí ubudlo. "Akoby sa na mňa zabudlo. Zaujímavé je, že keď som niekde chcel nadviazať kontakty, napríklad v televízii, boli tam väčšinou tí istí ľudia ako za komunizmu," povedal Luděk Sobota.
Najznámejšími filmami z tohto obdobia sú Ještě větší blbec, než jsme doufali (1994), alebo Nebát se a nakrást (1999).
Po roku 2000 sa začal častejšie objavovať v televíznych seriáloch. Predovšetkým v seriáli Okresní přebor (2010) presvedčil divákov aj kritiku, že dokáže skvele stvárniť vážnejšie úlohy, čo mu podľa kritikov prinieslo druhý vrchol popularity. Obľúbený český komik je aj autorom knihy Dvě facky & pohřeb (2008) a vytvoril na jej základe aj divadelné predstavenie.
Český prezident Miloš Zeman mu 28. októbra 2017 udelil štátne vyznamenanie, Medailu za zásluhy. Keď ho pri odovzdávaní ceny označili za baviča, podľa jeho slov v rozhovore pre idnes.cz si prezident všimol, že je na toto pomenovanie alergický. "Vedľa mňa stojaci prezident Zeman sa ku mne naklonil a pošepol mi: Viete, ja som tiež bavič," povedal Luděk Sobota.
