Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia Kultúra

L. Smoljak, známy z filmu Marečku, podejte mi pero!, by mal 90 rokov

Na archívnej snímke zo 14. októbra 2003 zľava Ladislav Smoljak, Václav Kotek, Pavel Vondruška a Petr Reidinger sa klaňajú na záver predstavenia Afrika , kultového pražského Divadla Járy Cimrmana (DJC) počas päťdňového Festivalu DJC , ktoré sa konalo v bratislavskom Štúdiu L + S. Foto: TASR - Alica Jančoková

Od konca 60. rokov prišli aj prvé herecké príležitosti vo filme a v televízii, najskôr len epizódne.

Praha/Bratislava 9. decembra (TASR) – K neduhom staroby patria dve poruchy komplementárne spojené. Je to neschopnosť udržať myšlienku a neschopnosť myšlienku opustiť. Ladislav Smoljak túto tézu predniesol s humorom sebe vlastným v hre Švestka, ktorú uviedlo Divadlo Járy Cimrmana – a ktorá sa venuje téme starnutia. Bol nerozlučným tvorivým partnerom Zdeňka Svěráka, s ktorým legendárne divadlo založili.

Zatiaľ čo Svěrák bol literát a scenárista, Smoljakovou parketou bola réžia. A nielen divadelných predstavení. Ako režisér sa podpísal pod také úspešné komédie, ako Kulový blesk, či Vrchní prchni!

Vo štvrtok 9. decembra by sa herec a režisér Ladislav Smoljak dožil 90 rokov.

Ladislav Smoljak sa narodil 9. decembra 1931 v Prahe. Po maturite chcel študovať réžiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe, no neuspel na prijímačkách. Napokon v roku 1957 ukončil Vysokú školu pedagogickú s titulom promovaný pedagóg v odbore matematika-fyzika.

Už počas štúdií sa vďaka ochotníckemu divadlu zoznámil s neskoršími kolegami Zdeňkom Svěrákom a Miloňom Čepelkom. Do roku 1958 pôsobil ako asistent na Fakulte technickej a jadrovej fyziky Univerzity Karlovej v Prahe. Nasledujúce roky strávil pred školskými lavicami na strednej a večernej škole v Brandýse nad Labem.
Na archívnej snímke z 11. decembra 2016 pamätná tabuľa venovaná univerzálnemu českému géniovi Járovi Cimrmanovi na vyhliadke Šianeci, ktorá pripomína jeho prelet vzducholoďou nad Hlohovcom. Autormi tejto fiktívnej postavy sú Zdeňek Svěrák a Ladislav Smoljak. V Hlohovci.
Foto: TASR – Martin Palkovič

V 60. rokoch 20. storočia pracoval v časopise Kultura a Kulturní svět, ako redaktor pôsobil v časopise Mladý svět a v nakladateľstve Mladá fronta. Práve Smoljak prišiel v roku 1962 s nápadom usporiadať československú anketu Zlatý slávik.

Koncom 60. rokov v rozhlasovom programe z nealkoholickej vinárne U pavouka vytvorili Svěrák, Smoljak a Jiří Šebánek kult fiktívnej osobnosti sčasti zabudnutého a sčasti nepochopeného českého génia Járu Cimrmana. Na základoch tejto mystifikácie vzniklo Divadlo Járy Cimrmana, ktoré uviedlo 4. októbra 1967 svoju prvú hru Akt.

Súbor naštudoval 15 autorských inscenácií a všetky režíroval Ladislav Smoljak. Predstavenia si zachovávali osobitnú štruktúru, keď sa v prvej časti odohrával odborný seminár a v druhej časti nasledovala samotná hra.

Od konca 60. rokov prišli aj prvé herecké príležitosti vo filme a v televízii, najskôr len epizódne. V roku 1968 sa Smoljak so Svěrákom objavili v snímke Zločin v šantánu (r. Jiří Menzel), takisto sa mihli v komédii "Pane, vy jste vdova" Václava Vorlíčka (1970). Hádajúceho sa manžela stvárnil Smoljak v komédii Jaroslava Papouška Homolka a tobolka (1972).

Vzápätí prišla éra slávnych komédií dvojice Svěrák – Smoljak. Keď vo filmovom štúdiu na Barrandove neschválili cimrmanovský scenár Vražda v salonním couppé, nakrútil Oldřich Lipský v roku 1974 komédiu Jáchyme, hoď ho do stroje! Svěrák a Smoljak si v nej zahrali a boli tiež spoluautormi scenára.

O dva roky neskôr sa dvojica autorsky aj herecky presadila v ďalšej Lipského veselohre "Marečku, podejte mi pero!" vychádzajúcej zo Smoljakových i Svěrákových pedagogických skúseností. V tom istom roku sa ako majiteľ mlyna Smoljak predstavil v Menzelovom filme Na samotě u lesa.

Komédiu Kulový blesk (1978) už nakrúcal Smoljak aj ako režisér – keďže však nebol "študovaný", podľa vtedajších predpisov musel na nakrúcanie dohliadať aj skúsený Zdeněk Podskalský. Po snímke plnej absurdného humoru nasledovali v roku 1980 filmy Trhák a predovšetkým komédia Vrchní, prchni!, ktorá je zrejme Smoljakovým najúspešnejším režisérskym počinom.

Nakrútil tiež film Jára Cimrman ležící, spící (1983) a komédiu Rozpuštěný, vypuštěný (1984). V roku 1987 vyvrcholila jeho filmová spolupráca so Zdeňkom Svěrákom pseudodokumentom Nejistá sezóna (1987). Snímka formou fikcie odhaľovala skutočné zákulisie Divadla Járy Cimrmana, ktoré v tom čase už bolo kultúrnym i kultovým fenoménom.

Začiatkom 90. rokov začal Zdeněk Svěrák spolupracovať so svojím synom Janom, v ktorom vyrástol úspešný a schopný režisér. Dvojica Svěrák-Smoljak naďalej pôsobila na scéne "cimrmanovcov", Smoljak však s touto zmenou zrejme nebol stotožnený. Vytvoril si vlastné Studio Jára, ktoré neskôr vzhľadom na nesúhlas kolegov z divadla premenoval na Studio Láďa Ladislava Smoljaka. Spolupracoval aj s inými divadelnými scénami.

Napriek ťažkej chorobe stál do poslednej chvíle na javisku. Poslednýkrát hral 27. mája 2010 v hre České nebe: Cimrmanův dramatický kšaft.

Ladislav Smoljak zomrel 6. júna 2010 v nemocnici v Kladne. Pochovaný je na pražskom cintoríne v Olšanoch.