Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský herec sa dožíva 65 rokov.
Autor TASR
Pribylina/Bratislava 30. januára (TASR) - Slovenský herec Dušan Tarageľ sa v stredu 30. januára dožíva 65 rokov.
Rodák z Pribyliny pri Liptovskom Mikuláši absolvoval v roku 1971 Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde vyštudoval herectvo. Skončil s červeným diplomom. Hneď v tom istom roku nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
V prvých rokoch stvárňoval hlavne chlapčenské postavy, ktoré obohatil svojskou komediálnosťou. Vo vážnom repertoári zaujal psychologicky prepracovanými postavami, vyznačujúcimi sa verbálnou kultivovanosťou prejavu. Patrili medzi ne okrem iných najmä postavy Nikolaj (Vojna a mier), Peter Sokolov (Poslední), Fernand (Leto v Nohante). Dobre zvládol interpretácie postáv svojich vrstovníkov v pôvodných slovenských hrách, napríklad postavy Pavla Jesenského (Sólo pre bicie), Mikiho (Meridián) a iné.
V 80. rokoch sa paleta postáv rozšírila o zložité typy
V 80. rokoch 20. storočia sa paleta Tarageľových postáv rozšírila o zložité typy, ktoré pod povrchom bodrosti skrývajú rôzne charakterové deformácie, napríklad prednosta pošty (Revízor), Figaro (Figarov rozvod), Andrej Prozorov (Tri sestry), Pistol (Henrich IV.) a iné.
Účinkoval v najslávnejšej veršovanej heroickej komédii Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu, v hre Victora Huga Kráľ sa vracia či v hre Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon.
Významnejšiu hereckú príležitosť dostal vo filme Keby som mal dievča (1976), hral aj vo filme Stratená dolina (1976), stvárnil menšie postavy aj v iných filmoch. Hlavnú postavu stvárnil v televíznom filme Vianočné oblátky (1977) a zahral si aj v televíznom filme Sváko Ragan (1976). Účinkoval v televíznom seriáli Dr. Ludsky (2011).
Televízne inscenácie
Bohatší register chlapčenských či mužských postáv vytvoril v televíznych inscenáciách Pán profesor odchádza (1974), Meridián (1976), Strieborný jaguár (1976), Prekroč svoj tieň (1976), Americká tragédia (1977), Prefíkaná vdova (1981), Spoločník (1983).
Za divadelnú postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. Cenu Literárneho fondu dostal dvakrát v rokoch 1975 a 1995, v roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča. Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo získal v roku 2011.
V súčasnej divadelnej sezóne účinkuje v hre Skrotenie zlej ženy a Herodes a Herodias.
Rodák z Pribyliny pri Liptovskom Mikuláši absolvoval v roku 1971 Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde vyštudoval herectvo. Skončil s červeným diplomom. Hneď v tom istom roku nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
V prvých rokoch stvárňoval hlavne chlapčenské postavy, ktoré obohatil svojskou komediálnosťou. Vo vážnom repertoári zaujal psychologicky prepracovanými postavami, vyznačujúcimi sa verbálnou kultivovanosťou prejavu. Patrili medzi ne okrem iných najmä postavy Nikolaj (Vojna a mier), Peter Sokolov (Poslední), Fernand (Leto v Nohante). Dobre zvládol interpretácie postáv svojich vrstovníkov v pôvodných slovenských hrách, napríklad postavy Pavla Jesenského (Sólo pre bicie), Mikiho (Meridián) a iné.
V 80. rokoch sa paleta postáv rozšírila o zložité typy
V 80. rokoch 20. storočia sa paleta Tarageľových postáv rozšírila o zložité typy, ktoré pod povrchom bodrosti skrývajú rôzne charakterové deformácie, napríklad prednosta pošty (Revízor), Figaro (Figarov rozvod), Andrej Prozorov (Tri sestry), Pistol (Henrich IV.) a iné.
Účinkoval v najslávnejšej veršovanej heroickej komédii Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu, v hre Victora Huga Kráľ sa vracia či v hre Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon.
Významnejšiu hereckú príležitosť dostal vo filme Keby som mal dievča (1976), hral aj vo filme Stratená dolina (1976), stvárnil menšie postavy aj v iných filmoch. Hlavnú postavu stvárnil v televíznom filme Vianočné oblátky (1977) a zahral si aj v televíznom filme Sváko Ragan (1976). Účinkoval v televíznom seriáli Dr. Ludsky (2011).
Televízne inscenácie
Bohatší register chlapčenských či mužských postáv vytvoril v televíznych inscenáciách Pán profesor odchádza (1974), Meridián (1976), Strieborný jaguár (1976), Prekroč svoj tieň (1976), Americká tragédia (1977), Prefíkaná vdova (1981), Spoločník (1983).
Za divadelnú postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. Cenu Literárneho fondu dostal dvakrát v rokoch 1975 a 1995, v roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča. Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo získal v roku 2011.
V súčasnej divadelnej sezóne účinkuje v hre Skrotenie zlej ženy a Herodes a Herodias.
