Žilina/Bratislava 27. februára (TASR) – Hral v kultových snímkach slovenskej kinematografie. Filmy ako Šťastie príde v nedeľu (1958), Skalní v ofsajde (1960) alebo Sebechlebskí hudci (1975) dodnes tešia nejedného milovníka kvalitnej slovenskej tvorby.

Aj jeho nezabudnuteľne typický široký úsmev, ktorý ho na striebornom plátne či v televízii dokonale charakterizoval, ho zaradil najmä medzi hercov obsadzovaných do úloh prevažne komediálneho charakteru.

V utorok 27. februára uplynie od narodenia Antona Mrvečku, umelca so zmyslom pre humor a recesiu, 90 rokov.

Narodil sa 27. februára 1934 v Budatíne, ktorý je už súčasťou Žiliny. Ako 15-ročný sa dopočul, že sa bude konať konkurz vo Zvolenskom divadle. Počas cesty vlakom na konkurz sa zoznámil s legendárnym divadelníkom Andrejom Bagarom, ktorý si talent sympatického a vtipného mladíka všimol.

Mrvečka zmaturoval na žilinskom gymnáziu a neskôr absolvoval odborný divadelný kurz na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Umeleckú kariéru začal ako člen Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

Režiséri ho obsadzovali do rôznych chlapčenských typologických postáv. V roku 1950 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pracoval do roku 1985.

Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1952 v snímke Mladé srdcia. Hrával prevažne v komických žánroch, napríklad vo filmoch Šťastie príde v nedeľu (1958) a Skalní v ofsajde (1960).

Veselohra Šťastie príde v nedeľu režiséra Jána Lacka rozpráva príbeh o troch kamarátoch, ktorí skúšajú šťastie v číselnej lotérii Športka. Vo sviežej nostalgickej spomienke, ktorá pripomína časy dávno minulé si Mrvečka zahral najmladšieho z tipujúcich. Rovnakú premisu neskôr Lacko použil v komediálne vyšperkovanejšom filme Skalní v ofsajde, v ktorom herec opäť exceloval.

Divákov zaujala aj snímka Havrania cesta (1962) v réžii Martina Hollého ml., ktorá je drsným príbehom z drsnej krajiny. Jej dej sa odohráva medzi montérmi vysokonapäťového vedenia. Vo filme si zahrali s Mrvečkom aj ďalší populárni herci - Július Pántik či Štefan Kvietik.

Herec sa neskôr uplatnil aj vo vážnejších rolách, ako napríklad doktor Ľvov vo filme Ivanov (1963). Psychologický príbeh rozohráva zdanlivo nekončiaci večierok v jednom dome, ktorý je i nedobrovoľným väzením, nielen pre Ivanovu chorú ženu, ale aj pre neho samého.

Diváci sa s Antonom Mrvečkom stretli aj v dráme režiséra Pavla Haspru Kráľ sa zabáva (1970). Francúzsky prozaik, básnik a dramatik Victor Hugo hru Kráľ sa zabáva inscenoval v roku 1832. Autor v nej podal ostrú kritiku dekadentného života dobovej šľachty, prázdnych zábav a bezcharakterných hier aristokratickej elity.

V roku 1967 stvárnil herec jednu z postáv v televíznej dráme sfilmovanej na motívy poviedky Krotká od Fjodora Michajloviča Dostojevského v réžii Stanislava Barabáša. Vo filme zažiarila vtedy 19-ročná slovenská herečka Magdaléna Vášáryová a herec Ctibor Filčík. Mrvečka stelesnil aj zaujímavú postavu lekára v dramatickom príbehu o chlapskej cti a odvahe Očovské pastorále (1973).

Aj v divadle vynikal ako predstaviteľ komických postáv. Mnohí diváci si ho pamätajú v úlohe zbojníka Bunkoša v Bryll-Gärtnerovej spevohre Na skle maľované, ktorá mala premiéru v roku 1974.

Ďalej hral v televíznych inscenáciách Ženský zákon (1967), Buddenbrookovci (1974), Smrť malomeštiaka (1977) a ďalších, aj v televíznych filmoch napríklad Šestý do party (1961), Geľo Sebechlebský (1963), Sám vojak v poli (1964) a televíznom seriáli Zaprášené histórie (1971) na námety poviedok Ema Bohúňa. Herec účinkoval aj v historickom televíznom seriáli Vivat Beňovský (1975). Zápornú postavu si zahral aj v seriáli Útek zo zlatej krajiny (1977) na námet Jacka Londona.

Svoj príjemný hlas v dabingu prepožičal mnohým postavám vo filmoch Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965) či v prvom celovečernom animovanom filme Walta Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov v slovenskej verzii v roku 1970.

Bol ženatý a mal tri dcéry. Charizmatický herec Anton Mrvečka, ktorý trpel posledné roky života častými migrénami a bral silné utišujúce lieky, zahynul tragicky 20. apríla 1985 vo veku 51 rokov v Pezinku. Vypadol z okna nemocnice. Podľa oficiálnej vyšetrovacej správy z neho skočil. Išlo pritom údajne len o druhé poschodie. Po hercovej smrti sa ukázalo, že trpel zákernou mozgovou atrofiou.