Bratislava 5. septembra (TASR) – Monografiu Dubček, ktorá má priniesť objektívny pohľad na vzostupy, vrcholy aj pády známeho slovenského politika a štátnika, poprednej osobnosti Pražskej jari, prezentoval v stredu v Bratislave Historický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).

Kniha vznikla pod vedením autorskej dvojice Miroslav Londák a Slavomír Michálek k 50. výročiu odporu proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

"Dúfam, že sa nám podarilo pripraviť publikáciu, ktorá zaujme čitateľa, ktorý si danú dobu pamätá, ale aj ľudí z mladej generácie," uviedol pre TASR Slavomír Michálek s tým, že na príprave publikácie sa podieľalo takmer 20 popredných slovenských a českých historikov, ktorí prinášajú nový pohľad na Alexandra Dubčeka: "Našou úlohou nebolo zatracovať ho alebo vynášať do neba, ideme po faktoch, dokumentoch, či už ide o zlomové obdobia Československej jari alebo obdobia začiatku 90. rokov."

Kniha predstaví Dubčeka nielen ako politika, výnimočnú osobnosť slovenských a československých dejín, ale aj ako človeka. Chronologicky mapuje životnú púť od obdobia, keď jeho rodičia žili v Chicagu, keď rodina Dubčekovcov bola na pobyte v Sovietskom zväze (1925 - 1938), kde pomáhali budovať Pišpek v rámci Interhelpa, vojnové obdobie, Slovenské národné povstanie, počiatky politickej kariéry v 50. a 60. rokoch. "Veľký dôraz dávame na medzinárodné súvislosti, nie je to len o Dubčekovi, ale o dobe, o situácii, ľuďoch, o tom, kde Československo bolo, aké možnosti malo zareagovať aj na svetové udalosti," podčiarkuje s tým, že vďaka poctivému dlhoročnému výskumu nájdu čitatelia v knihe aj nové, doteraz neznáme fakty z Dubčekovho života.

Riaditeľ Historického ústavu SAV do nej prispel kapitolami o tom, ako vnímali USA a Západ obrodný proces a Alexandra Dubčeka do augusta 1968 i následnú inváziu a približuje tiež "platonické sympatie Západu voči Československu pod krídlami Washingtonu". "Sú tam správy CIA, ako sa na neho pozerali, bohužiaľ, po invázii ho vnímali len ako smutný symbol reformného hnutia," konštatoval Michálek, ktorý vo svojom výskume využil fond washingtonského národného archívu. Niekoľko mesiacov pracoval s dokumentmi amerického štátneho departmentu i diplomatickými nótami amerických veľvyslancov, ktorí pôsobili na svojich postoch v čase invázie i po nej.

Ďalší autori sa vo svojich hutných a vyvážených textoch venujú Dubčekovej internácii a následným "rokovaniam" s Moskvou, normalizácii, politickému pádu v apríli 1969 a odchodu z vrcholnej politiky, postu veľvyslanca v Turecku a mapujú tiež slovenskú spoločnosť v období normalizácie. Historik Ivan Laluha spolupracoval na texte, ktorý upozorňuje na fakt, že Dubček ani počas normalizácie nemlčal. "Disent pán Dubček trávil v izolácii, pretože ŠtB ho sledovala od rána do večera. Objavili sa údaje o tom, ako to všetko bolo, zhruba 20 ľudí denne pracovalo na ňom, odprevádzali ho do práce, z práce, pred domom mu stáli deň a noc. Neskôr sa to trošku uvoľnilo, keď prišla prestavba Michaila Gorbačova v Moskve. Vtedy sme sa s ním schádzali už voľnejšie, dovtedy to bolo po večeroch po dunajskom nábreží, v Horskom parku," povedal pre TASR Laluha.

Záverečné kapitoly prinášajú pohľad historikov na "prezidentskú drámu 1989", Dubčekovu cestu k sociálnej demokracii, dianie vo federálnom parlamente na začiatku 90. rokov až po tragickú smrť A. Dubčeka. "V mnohom sa vychádza aj z jeho spomienok, ktoré boli publikované v roku 1993," dodáva Michálek k monografii, ktorej texty sú postavené predovšetkým na vysvetľovaní a objasňovaní dôvodov Dubčekovho konania v kontexte vtedajšieho historického vývoja. Vrcholného predstaviteľa Pražskej jari ani nevelebia, ani nediskvalifikujú – ukazujú ho takého, aký bol, v historickom kontexte. Texty odborníkov dopĺňa na konci obsiahlej knihy fotografický prierez životom A. Dubčeka.