V rámci prednášky Glocko návštevníkom predstaví nielen medené predmety zo zbierok SSM, ale i veľké mená banskobystrického mediarskeho cechu.
Autor TASR
Banská Bystrica 25. septembra (TASR) – O umení červeného kovu – medikováčstve sa bude hovoriť v ďalšej časti programu Čo sa skrýva v depozitári, ktorý 26. septembra o 17.00 h v Matejovom dome pripravilo Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici. Tajomstvá medikováčstva návštevníkom odkryje historik Filip Glocko. TASR o tom informovala manažérka múzea Dana Kurtíková.
"Najväčší rozmach mala ťažba medi na našom území v 15. a 16. storočí. V 17. storočí toto remeslo reprezentovalo 107 majstrov, z nich 13 pracovalo na rozhraní 17. a 18. storočia. V tom čase sa rozmohla najmä výroba kotlov a vaní, ktorými boli zásobené hlavne miestne pivovary a kúpele. V tomto období existovalo na území Banskej Bystrice až 80 pivovarov a nachádzali sa tu aj očistné kúpele, ktoré odoberali napríklad medené vane do svojho inventáru. Od konca stredoveku sa medikováči venovali i pokrývaniu striech," priblížil Glocko.
Na prelome 17. až 18. storočia medikováčstvo nadobúda črty náročného remesla. Kanvice zdobili tepané, ryté a puncované rastlinné motívy i postavy zvierat. Neskôr klesal záujem o tradičné artefakty. Sortiment produktov sa časom zúžil na kotle pre práčovne či potrubia.
V rámci prednášky Glocko návštevníkom predstaví nielen medené predmety zo zbierok SSM, ale i veľké mená banskobystrického mediarskeho cechu, ako bol napríklad Pavol Bajči a povie viac o Medenom hámri v meste pod Urpínom.
"Medený hámor bol druhý najstarší priemyselný závod na Slovensku, avšak prvý svojho druhu. Od začiatku činnosti v roku 1496 do jej definitívneho ukončenia v roku 1991 sa dožil takmer 500 rokov nepretržitej aktivity. V roku 1997 sa z neznalosti a netrpezlivosti zbúrali dôležité časti hámra, tohto nemého svedka ľudskej vynaliezavosti a umu, čo je veľká škoda," dodal historik SSM.
"Najväčší rozmach mala ťažba medi na našom území v 15. a 16. storočí. V 17. storočí toto remeslo reprezentovalo 107 majstrov, z nich 13 pracovalo na rozhraní 17. a 18. storočia. V tom čase sa rozmohla najmä výroba kotlov a vaní, ktorými boli zásobené hlavne miestne pivovary a kúpele. V tomto období existovalo na území Banskej Bystrice až 80 pivovarov a nachádzali sa tu aj očistné kúpele, ktoré odoberali napríklad medené vane do svojho inventáru. Od konca stredoveku sa medikováči venovali i pokrývaniu striech," priblížil Glocko.
Na prelome 17. až 18. storočia medikováčstvo nadobúda črty náročného remesla. Kanvice zdobili tepané, ryté a puncované rastlinné motívy i postavy zvierat. Neskôr klesal záujem o tradičné artefakty. Sortiment produktov sa časom zúžil na kotle pre práčovne či potrubia.
V rámci prednášky Glocko návštevníkom predstaví nielen medené predmety zo zbierok SSM, ale i veľké mená banskobystrického mediarskeho cechu, ako bol napríklad Pavol Bajči a povie viac o Medenom hámri v meste pod Urpínom.
"Medený hámor bol druhý najstarší priemyselný závod na Slovensku, avšak prvý svojho druhu. Od začiatku činnosti v roku 1496 do jej definitívneho ukončenia v roku 1991 sa dožil takmer 500 rokov nepretržitej aktivity. V roku 1997 sa z neznalosti a netrpezlivosti zbúrali dôležité časti hámra, tohto nemého svedka ľudskej vynaliezavosti a umu, čo je veľká škoda," dodal historik SSM.