Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štúdia však nie je len súhrnom dátumov narodenia, úmrtia, sobášov a rodinných väzieb príbuzenstva zo strany otcov a matiek, ale vyvoláva aj zaujímavé otázky.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) - Ak sa v dejinách ktoréhokoľvek národa objaví taká geniálna osobnosť, akou bol náš Ľudovít Štúr, skôr či neskôr sa nájdu bádatelia, ktorí sa cítia byť povolaní, aby preskúmali a zostavili genealógiu príslušného rodu. Takým trpezlivým historikom - genealógom bol u nás Pavel Horváth (1926 Šišov - 1999 Bratislava). V roku 1983 vydal genealogickú štúdiu Trenčín a rodina Štúrovcov, s podtitulom Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra. Publikáciu vydalo Trenčianske múzeum a na prvý pohľad sa zdalo, že je to regionálna tlač. No nebola to pravda. Štúdiu, ktorá bola pôvodne pripravovaná do zborníka k 570. výročiu povýšenia Trenčína na slobodné kráľovské mesto, privítala odborná i čitateľská verejnosť a bol o ňu veľký záujem.
Historik a latinčinár Pavel Horváth po preštudovaní matrík a archívov najrôznejšieho druhu v Trenčíne a jeho okolí a po utriedení nazbieraného materiálu si štúdiu koncepčne pripravil takto: Pôvod a príbuzenstvo Štúrovho otca, Pôvod a príbuzenstvo Štúrovej matky, Rodina Samuela Štúra a jej potomstvo, Pôvod iných Štúrovcov a Pamätné miesta Štúrovcov. Na záver, po poznámkach a vysvetlivkách, pripojil genealogické tabuľky o pôvode Štúrových rodičov a tabuľku rodiny, čiže potomkov Samuela Štúra. Objasnil aj pôvod geológa Dionýza Štúra i pôvod „hontianskych“ Štúrovcov.
Dalo sa právom očakávať, že monografia čoskoro vyjde aj v oficiálnom vydavateľstve celoslovenského charakteru. Stalo sa tak v roku 1988. Doplnená a tematicky rozšírená štúdia vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave pod názvom Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Autor ju rozšíril o životné osudy ďalších príslušníkov štúrovských rodov, no čo sa týka osobnosti Ľudovíta Štúra a jeho najbližšieho príbuzenstva, tam už nemal veľmi čo dodať.
Podstatné však je, že zásluhou tohto historika máme dopodrobna vyskúmanú, zaznamenanú a sprístupnenú genealógiu Ľudovíta Štúra. Poznáme jeho sociálny pôvod do hĺbky niekoľkých storočí, konkrétne až do polovice 16. storočia. Jej korene sú hlboko zapustené v Trenčíne a jeho najbližšom okolí a osudy jeho predkov presvedčivo dokumentujú, že to bolo odjakživa sociálne, jazykovo i kultúrne rýdzo slovenské prostredie.
Štúdia však nie je len súhrnom dátumov narodenia, úmrtia, sobášov a rodinných väzieb príbuzenstva zo strany otcov a matiek, ale vyvoláva aj zaujímavé otázky, hodné literárneho spracovania. Je to napríklad život Štúrovho starého otca Pavla Štúra, ktorý odišiel z Trenčína do Lubiny chudobný ako kostolná myš, no o poldruha desaťročia neskôr mal na to, aby svojho syna Samuela, teda Štúrovho otca, mohol poslať študovať. Pozornosť by si možno zaslúžil aj osud Štúrovej sestry Karolíny, najmladšieho potomka rodiny Samuela Štúra. Prečo zostala v domácnosti, prečo ju nedali študovať, prečo zostala slobodná?
Historik a latinčinár Pavel Horváth po preštudovaní matrík a archívov najrôznejšieho druhu v Trenčíne a jeho okolí a po utriedení nazbieraného materiálu si štúdiu koncepčne pripravil takto: Pôvod a príbuzenstvo Štúrovho otca, Pôvod a príbuzenstvo Štúrovej matky, Rodina Samuela Štúra a jej potomstvo, Pôvod iných Štúrovcov a Pamätné miesta Štúrovcov. Na záver, po poznámkach a vysvetlivkách, pripojil genealogické tabuľky o pôvode Štúrových rodičov a tabuľku rodiny, čiže potomkov Samuela Štúra. Objasnil aj pôvod geológa Dionýza Štúra i pôvod „hontianskych“ Štúrovcov.
Dalo sa právom očakávať, že monografia čoskoro vyjde aj v oficiálnom vydavateľstve celoslovenského charakteru. Stalo sa tak v roku 1988. Doplnená a tematicky rozšírená štúdia vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave pod názvom Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Autor ju rozšíril o životné osudy ďalších príslušníkov štúrovských rodov, no čo sa týka osobnosti Ľudovíta Štúra a jeho najbližšieho príbuzenstva, tam už nemal veľmi čo dodať.
Podstatné však je, že zásluhou tohto historika máme dopodrobna vyskúmanú, zaznamenanú a sprístupnenú genealógiu Ľudovíta Štúra. Poznáme jeho sociálny pôvod do hĺbky niekoľkých storočí, konkrétne až do polovice 16. storočia. Jej korene sú hlboko zapustené v Trenčíne a jeho najbližšom okolí a osudy jeho predkov presvedčivo dokumentujú, že to bolo odjakživa sociálne, jazykovo i kultúrne rýdzo slovenské prostredie.
Štúdia však nie je len súhrnom dátumov narodenia, úmrtia, sobášov a rodinných väzieb príbuzenstva zo strany otcov a matiek, ale vyvoláva aj zaujímavé otázky, hodné literárneho spracovania. Je to napríklad život Štúrovho starého otca Pavla Štúra, ktorý odišiel z Trenčína do Lubiny chudobný ako kostolná myš, no o poldruha desaťročia neskôr mal na to, aby svojho syna Samuela, teda Štúrovho otca, mohol poslať študovať. Pozornosť by si možno zaslúžil aj osud Štúrovej sestry Karolíny, najmladšieho potomka rodiny Samuela Štúra. Prečo zostala v domácnosti, prečo ju nedali študovať, prečo zostala slobodná?
