Popredný satirik sa preslávil vojnovým románom, v ktorom podal satirický obraz americkej armády počas druhej svetovej vojny
Autor TASR
New York/Bratislava 11. decembra (TASR) – Americký spisovateľ Joseph Heller zomrel 12. decembra pred 15 rokmi.
Satirický obraz americkej armády
Popredný satirik sa preslávil vojnovým románom Hlava XXII, v ktorom podal satirický obraz americkej armády počas druhej svetovej vojny. Jeho ďalšie romány Niečo sa stalo, Gold nad zlato, Boh vie, alebo Záverečná boli síce úspešné, ale úroveň a ohlas Hlavy XXII nedosiahli. "Ak vznikla nejaká biblia dvadsiateho storočia, tak to bola Hlava XXII", povedal o diele Hellerov literárny kolega a generačný súčasník Kurt Vonnegut.
Bol pilotom
Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v newyorskom Brooklyne v USA do židovskej prisťahovaleckej rodiny. Počas druhej svetovej vojny sa ako pilot amerického bombardéra zúčastnil na bombardovaní Talianska. Táto životná skúsenosť ho veľmi ovplyvnila a bola impulzom k napísaniu jeho najlepšieho diela. Po skončení vojny začal Heller študovať na Columbijskej univerzite v New Yorku, neskôr pokračoval v štúdiu vo Veľkej Británii na Oxforde. Po skončení študijného života pracoval v niekoľkých reklamných agentúrach a popritom sa venoval písaniu.
Autor nového termínu
Životné dielo Josepha Hellera s názvom Hlava XXII vyšlo v roku 1961. Príbeh kapitána Yossariana a jeho druhov v zbrani priblížil krutosť vojny, zároveň ju zosmiešnil a poukázal na jej zbytočnosť a absurditu. Kritici dielo považujú za kultový román či za jedno z najdôležitejších beletristických diel o druhej svetovej vojne. V súvislosti s knihou vznikol dokonca nový termín – "hlavou 22" dodnes ľudia popisujú niečo, čo je absurdné a nenormálne.
Tvorivá sloboda
Vydanie Hlavy XXII umožnilo Josephovi Hellerovi venovať sa už len písaniu, pretože kniha mu zaručila tvorivú slobodu a splnila jeho sen stať sa spisovateľom. Ďalšími úspešnými dielami amerického autora sú knihy Gold nad zlato (1979), Nebolo mi do smiechu (1986), Nemaľujte si to (1988), Teraz a vtedy (1998) alebo Záverečná! (1995), z ktorej cítiť veľa autobiografických momentov. Posledný Hellerov román Portrét starého umelca je inšpirovaný jeho vlastnými životnými skúsenosťami a ponúka pohľad do zákulisia spisovateľskej tvorby.
Zdravotné ťažkosti
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Hellerovi zistili vážne neurologické ochorenie, ktoré úplne atrofovalo jeho svaly a spisovateľ strávil dva roky v nemocnici. Joseph Heller zomrel 12. decembra 1999 v americkom New Yorku na zlyhanie srdca vo veku 76 rokov.
Satirický obraz americkej armády
Popredný satirik sa preslávil vojnovým románom Hlava XXII, v ktorom podal satirický obraz americkej armády počas druhej svetovej vojny. Jeho ďalšie romány Niečo sa stalo, Gold nad zlato, Boh vie, alebo Záverečná boli síce úspešné, ale úroveň a ohlas Hlavy XXII nedosiahli. "Ak vznikla nejaká biblia dvadsiateho storočia, tak to bola Hlava XXII", povedal o diele Hellerov literárny kolega a generačný súčasník Kurt Vonnegut.
Bol pilotom
Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v newyorskom Brooklyne v USA do židovskej prisťahovaleckej rodiny. Počas druhej svetovej vojny sa ako pilot amerického bombardéra zúčastnil na bombardovaní Talianska. Táto životná skúsenosť ho veľmi ovplyvnila a bola impulzom k napísaniu jeho najlepšieho diela. Po skončení vojny začal Heller študovať na Columbijskej univerzite v New Yorku, neskôr pokračoval v štúdiu vo Veľkej Británii na Oxforde. Po skončení študijného života pracoval v niekoľkých reklamných agentúrach a popritom sa venoval písaniu.
Autor nového termínu
Životné dielo Josepha Hellera s názvom Hlava XXII vyšlo v roku 1961. Príbeh kapitána Yossariana a jeho druhov v zbrani priblížil krutosť vojny, zároveň ju zosmiešnil a poukázal na jej zbytočnosť a absurditu. Kritici dielo považujú za kultový román či za jedno z najdôležitejších beletristických diel o druhej svetovej vojne. V súvislosti s knihou vznikol dokonca nový termín – "hlavou 22" dodnes ľudia popisujú niečo, čo je absurdné a nenormálne.
Tvorivá sloboda
Vydanie Hlavy XXII umožnilo Josephovi Hellerovi venovať sa už len písaniu, pretože kniha mu zaručila tvorivú slobodu a splnila jeho sen stať sa spisovateľom. Ďalšími úspešnými dielami amerického autora sú knihy Gold nad zlato (1979), Nebolo mi do smiechu (1986), Nemaľujte si to (1988), Teraz a vtedy (1998) alebo Záverečná! (1995), z ktorej cítiť veľa autobiografických momentov. Posledný Hellerov román Portrét starého umelca je inšpirovaný jeho vlastnými životnými skúsenosťami a ponúka pohľad do zákulisia spisovateľskej tvorby.
Zdravotné ťažkosti
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Hellerovi zistili vážne neurologické ochorenie, ktoré úplne atrofovalo jeho svaly a spisovateľ strávil dva roky v nemocnici. Joseph Heller zomrel 12. decembra 1999 v americkom New Yorku na zlyhanie srdca vo veku 76 rokov.