Groos-Zundert/Bratislava 30. marca (TASR) - Od narodenia svetoznámeho holandského maliara Vincenta van Gogha uplynie v piatok 30. marca 165 rokmi.

Maliarov tragický osud kontrastoval s jasnosťou a farebnosťou jeho obrazov, ktorých častým námetom bola mnohými farbami hýriaca a slnkom presvetlená krajina južného Francúzska. Jeho obrazy (napr. Slnečnice, mnohé autoportréty či krajinky namaľované osobitým štýlom), ktoré boli počas jeho života odmietané, si po jeho smrti našli milióny obdivovateľov.

Jeho obrazy otvorili cestu k expresionizmu, najvýraznejšiemu umeleckému smeru 20. storočia. Veľmi cenná je aj jeho obsiahla korešpondencia s poznámkami o vzniku obrazov.

Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v obci Groos-Zundert v Holandsku, kde v roku 1869 ukončil školskú dochádzku. V tom istom roku odišiel do Haagu k svojmu strýkovi-obchodníkovi s umeleckými predmetmi. Mladý Vincent van Gogh sa začal pripravovať na podobnú životnú dráhu a zoznamoval sa s umeleckými dielami vtedajšej epochy.

Z poverenia strýka odišiel v roku 1873 do Londýna (Spojené kráľovstvo) a tu sa nešťastne zaľúbil do dcéry svojej domácej. Pred svojím návratom do Holandska sa dozvedel, že strýkov nástupca ho z obchodu prepustil. Rozhodol sa preto zostať v Londýne a zamestnať sa ako pomocný učiteľ. Biedny zárobok ho prinútil nájsť si byt vo štvrti chudobných. Na citlivého mladíka mali surové životné podmienky veľmi nepriaznivý vplyv, ocitol sa na pokraji celkového nervového zrútenia.

V decembri 1876 sa Vincent van Gogh vrátil k rodičom a začal študovať teológiu. Už po roku štúdia spoznal, že medzi jeho ponímaním Boha a náboženstva a medzi prednáškami v škole, je priepastný rozdiel. Zanechal štúdium a začal pôsobiť v belgickom Borinage ako potulný kazateľ. Jeho sebaobetovanie nepoznalo hraníc - ľuďom, ktorí boli podľa jeho názoru chudobnejší ako on, rozdal nielen svoje šatstvo ale aj jedlo. V roku 1878 sa vrátil k rodičom a rozhodol sa venovať maliarstvu.

Po prekvapujúcej otcovej smrti v roku 1885 opustil Vincent van Gogh Holandsko, usadil sa vo francúzskej metropole Paríži a zoznámil sa s tunajšou komunitou umelcov, medzi ktorými bol aj Paul Gauguin. Ani v Paríži však nešli van Goghove práce na odbyt.

V roku 1888 odišiel z Paríža a usadil sa v mestečku Arles, na juhu Francúzska, kde túžil založiť spoločne s Gauguinom umeleckú kolóniu. Po niekoľkých týždňoch však začali medzi ním a jeho priateľom hádky, ktoré vyvrcholili tým, že van Gogh zaútočil na Gauguina nožom a napokon si odrezal časť svojho pravého ucha.

Cesty oboch umelcov sa rozišli. Vincenta van Gogha hospitalizovali na klinike pre liečbu nervových chorôb v kantóne Saint Rémy. V tom čase už trpel halucináciami a obával sa, že príde o rozum. Počas pobytu v nemocnici vytvoril umelec približne 160 olejomalieb a skíc.

V roku 1890 prijal van Gogh pozvanie svojho priateľa Camille Pissarra a usadil sa v Auvers-sur-Oise, severozápadne od Paríža. Práve tu zažíval jedno zo svojich najintenzívnejších tvorivých období. Napriek lekárskej starostlivosti sa jeho duševný stav nemenil, obdobia jasnej mysle sa striedali so záchvatmi šialenstva.

Na jednej z dlhých prechádzok v okolí Auversu sa Vincent van Gogh ťažko poranil pištoľou. Vlastnými silami sa ešte dovliekol domov, dostal ale prudkú otravu krvi a o dva dni 29. júla 1890 zomrel.

Štýlom zapadá van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ranú abstrakciu. Z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – postimpresionizmu.

Foto: TASR/AP

Traduje sa, že za svojho života predal Vincent van Gogh dva obrazy - z toho jeden svojmu bratovi. Po tragickom úmrtí však jeho sláva stúpala závratnou rýchlosťou, najmä po výstave jeho diel v Paríži 17. marca 1901. V roku 1987 si neznámy zberateľ kúpil na aukcii jeho obraz Slnečnice za 22,5 milióna libier. Rekord Slnečníc prekonal v roku 1990 jeho Portrét doktora Gacheta, ktorý sa podarilo predať za 82,5 miliónov dolárov. Z ďalších obrazov Vincenta van Gogha sú známe napríklad: Jedáci zemiakov, Nočná kaviareň, Hviezdna noc, Pole pšenice pod hroziacimi mračnami, Portrét Madame Ginoux - Arlesanka, Slečna Gachetová pri klavíri, Autoportréty, Dážď v Auvres, Havrany nad obilným poľom a mnohé ďalšie.

V holandskom Amsterdame je jedným z najväčších zážitkov návšteva Múzea Vincenta van Gogha, ktoré obsahuje najväčšiu zbierku jeho diel na svete. Zanechal viac ako 750 obrazov a 1600 náčrtkov.

Foto: TASR/AP

Umelecký inštitút Art Institute of Chicago v roku 2016 vytvoril realistickú repliku jedného z najznámejších obrazov tohto umelca. Na základe obrazu Spálňa, ktorý namaľoval podľa svojej izby v južnom Francúzsku, identicky zariadil jednu z izieb v byte a voľne ju ponúka na ubytovanie cez stránku AirBnb. Inštalácia v dome na predmestí Chicaga vznikla pri príležitosti výstavy s názvom Van Gogh’s Bedrooms.

Program slovenských kín v januári spestril animovaný film S láskou Vincent, ocenený Európskou filmovou cenou 2017 za najlepší animovaný film. Poľsko-britské koprodukčné dielo režisérskej dvojice Dorota Kobiela a Hugh Welchman rozpráva príbeh Vincenta van Gogha, slávneho maliara holandského pôvodu. Na ručne kreslenom animovanom projekte spolupracovali umelci z celej Európy.