80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Devín sa totiž v dobových prameňoch menovite spomína popri Nitre a Bratislave ako jedno z troch hlavných sídiel Veľkej Moravy.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. júla (TASR) - Pri príležitosti 1154. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko budú dnes na bratislavskom hrade Devín oslavy.
V tejto súvislosti prináša TASR stručný historický exkurz hradu Devín z obdobia Veľkej Moravy.
Nie náhodou sa hrad Devín už po niekoľký raz stane miestom pripomenutia cyrilometodskej tradície. Devín sa totiž v dobových prameňoch menovite spomína popri Nitre a Bratislave ako jedno z troch hlavných sídiel Veľkej Moravy.
Súčasné stredoveké pozostatky hradu Devín, národno-kultúrnej pamiatky, sa vypínajú na skalnatom útese nad sútokom riek Dunaj a Morava. Hradná vyvýšenina vďaka svojej strategicky výhodnej polohe nesie doklady osídlenia takmer zo všetkých období praveku.
Už od začiatku posledného storočia pred Kristom existovala na hradnej vyvýšenine významná osada (oppidum) Keltov. Vo 4. storočí po Kristovi sa Devín stal zasa dôležitou súčasťou hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj. Patril k dôležitým strategickým bodom hraníc novovzniknutého hlavného strediska hornopanónskej rímskej provincie - Carnunta. O dôležitosti Devína svedčia aj objekty postavené Rimanmi, ktoré neslúžili iba na vojenské účely.
Devín je však aj dôležitou súčasťou slovanskej minulosti, a teda aj histórie Slovákov. Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy zažilo v období Veľkej Moravy najväčší rozmach za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o budovanie Devína ako kniežacieho hradu a pevnosti proti nájazdom Frankov. Tí od roku 855 viedli s Rastislavom takmer nepretržite vojnu s cieľom zachovať vazalskú závislosť Veľkej Moravy od Východofranskej ríše.
Z tohto obdobia sa zachovala aj písomná zmienka o veľkomoravskom hradisku Devín. Hradisko sa spomína vo Fuldských análoch (letopisoch) opisujúcich udalosti z roku 864, kedy sa franský kráľ Ľudovít Nemec vybral na vojenskú výpravu proti Rastislavovi sídliacom v tomto čase práve na Devíne. Veľkomoravské hradisko sa v análoch nazýva Dowina.
Obliehanie Devína skončilo dohodou medzi Rastislavom a Ľudovítom. Frankovia síce nedobyli obranné hradby hradiska, ale ani Rastislav nemal kam utiecť pred franskými vojskami. Veľkomoravské knieža preto prisľúbil vernosť franskému kráľovi, ktorú v ďalšom období porušil.
S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli v lete roku 863. Cieľom byzantskej misie vedenej solúnskymi bratmi bolo vysvetľovať kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu. Bratia po príchode na Veľkú Moravu rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť.
V súvislosti s pôsobením solúnskych bratov sa spája aj významný archeologický nález na devínskom hradnom návrší. V roku 1980 archeologické výskumy potvrdili, že kruhové stavby, ktoré v 20. rokoch minulého storočia na hradnom návrší odkryl český archeológ Inocent Ladislav Červinka, nie sú pozostatky veľkomoravského paláca, ale chrámovej stavby z veľkomoravského obdobia. Pôdorys chrámovej stavby poukazuje na trojlístkovú apsidu, ktorá môže súvisieť s príchodom Konštantína a Metoda, lebo podobné typy apsíd sa v 9. storočí vyskytovali napríklad v Macedónii. Pred hlavnou loďou bol pravdepodobne aj tzv. nartex, ktorý v okruhu východnej cirkvi slúžil na vyučovanie žiakov a tiež ako krstiteľnica. Aj tieto charakteristické prvky by mohli naznačovať, že stavba kostola v druhej polovici 9. storočia priamo súvisela s prítomnosťou byzantskej misie na Veľkej Morave a teda aj na Devíne.
Po rozpade Veľkej Moravy približne v roku 907 sa začala písať nová historická etapa hradu Devín.
Hrad Devín bol v 9. storočí správnym a mocenským strediskom devínskej oblasti s mohutným pevnostným systémom tvoreným drevozemným opevnením, pravdepodobne aj s priekopou. Jeho súčasťou boli aj malé strážne hradiská Na pieskach a Nad lomom na Devínskej Kobyle. Takto začala charakteristiku národnej kultúrnej pamiatky na sútoku Dunaja a Moravy počas existencie Veľkomoravskej ríše archeologička Katarína Harmadyová, vedúca oddelenia Hrad Devín v Múzeu mesta Bratislavy.
"O dôležitosti a výnimočnosti miestneho kniežaťa hradiska a priľahlej oblasti svedčí aj murovaný kresťanský kostol a pohrebisko z areálu hradu, na ktorom boli pochovaní iba členovia rodiny a príslušníci jeho vojenskej družiny s bohatým inventárom," vysvetlila Harmadyová. Nakoľko sa doposiaľ nepodarilo objaviť svetskú stavbu, ktorú by bolo možné označiť ako kniežací palác, nie je podľa nej vylúčené, že pozdĺžna časť kostola mohla slúžiť práve na tieto účely.
Dôležitý strategický a vojenský význam Devína podľa nej dokladá aj vojenská udalosť z roku 864, ktorá mala vplyv aj na politické dejiny veľkomoravského štátu. "Knieža Rastislav sa na Devínskom hradisku opevnil a čelil obliehaniu východofranského vojska. Napriek tomu, že musel vydať rukojemníkov a sľúbiť východofranskému kráľovi Ľudovítovi II. Nemcovi vernosť, týmto činom zabránil pustošeniu a plieneniu územia Veľkej Moravy. Je pravdepodobné, že veľkomoravskí panovníci sa zdržiavali v devínskej oblasti práve pri vojenských útokoch voči Východofranskej ríši," priblížila Harmadyová.
Uvedenú udalosť zachytili Fuldské letopisy (Annales regni Francorum orientalis), základný historický prameň popisujúci udalosti tohto obdobia. "Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. dievča," píše sa v letopisoch. Okrem popisu samotného vojenského stretu Východofranskej ríše a slovanského kniežatstva je táto zmienka dôležitá najmä preto, že v nej prvý raz výslovne spomína pomenovanie Devín v tvare Dowina. Hoci v minulosti sa podľa Harmadyovej dlho polemizovalo o stotožnení lokality Dowina s Devínom, dnes sa väčšina odborníkov prikláňa k názoru, že Dowina z Fuldských letopisov a obliehanie z roku 864 sa viaže k práve Devínu pri Bratislave.
Práve knieža Rastislav sídliaci na Devíne sa snažil o dosiahnutie väčšej nezávislosti od Východofranskej ríše. Tento cieľ sa snažil dosiahnuť aj ustanovením vlastného biskupstva a šírením kresťanstva bez franských kňazov. Požiadal preto byzantského cisára Michala III. o vyslanie misionárov ovládajúcich slovanský jazyk. Na základe tejto žiadosti prišli v roku 863 na územie Veľkomoravskej ríše bratia Konštantín (Cyril) a Metod, ktorí podľa tradície prekročili Dunaj 5. júla. Jedným z výsledkov ich činnosti na Veľkej Morave bol vznik slovanského učilišťa, centra kultúry a vzdelanosti. Jeho presná lokalita nie je známa, archeologické výskumy však naznačujú existenciu cirkevnej školy práve na hrade Devín.
V tejto súvislosti prináša TASR stručný historický exkurz hradu Devín z obdobia Veľkej Moravy.
Nie náhodou sa hrad Devín už po niekoľký raz stane miestom pripomenutia cyrilometodskej tradície. Devín sa totiž v dobových prameňoch menovite spomína popri Nitre a Bratislave ako jedno z troch hlavných sídiel Veľkej Moravy.
Súčasné stredoveké pozostatky hradu Devín, národno-kultúrnej pamiatky, sa vypínajú na skalnatom útese nad sútokom riek Dunaj a Morava. Hradná vyvýšenina vďaka svojej strategicky výhodnej polohe nesie doklady osídlenia takmer zo všetkých období praveku.
Už od začiatku posledného storočia pred Kristom existovala na hradnej vyvýšenine významná osada (oppidum) Keltov. Vo 4. storočí po Kristovi sa Devín stal zasa dôležitou súčasťou hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj. Patril k dôležitým strategickým bodom hraníc novovzniknutého hlavného strediska hornopanónskej rímskej provincie - Carnunta. O dôležitosti Devína svedčia aj objekty postavené Rimanmi, ktoré neslúžili iba na vojenské účely.
Devín je však aj dôležitou súčasťou slovanskej minulosti, a teda aj histórie Slovákov. Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy zažilo v období Veľkej Moravy najväčší rozmach za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o budovanie Devína ako kniežacieho hradu a pevnosti proti nájazdom Frankov. Tí od roku 855 viedli s Rastislavom takmer nepretržite vojnu s cieľom zachovať vazalskú závislosť Veľkej Moravy od Východofranskej ríše.
Z tohto obdobia sa zachovala aj písomná zmienka o veľkomoravskom hradisku Devín. Hradisko sa spomína vo Fuldských análoch (letopisoch) opisujúcich udalosti z roku 864, kedy sa franský kráľ Ľudovít Nemec vybral na vojenskú výpravu proti Rastislavovi sídliacom v tomto čase práve na Devíne. Veľkomoravské hradisko sa v análoch nazýva Dowina.
Obliehanie Devína skončilo dohodou medzi Rastislavom a Ľudovítom. Frankovia síce nedobyli obranné hradby hradiska, ale ani Rastislav nemal kam utiecť pred franskými vojskami. Veľkomoravské knieža preto prisľúbil vernosť franskému kráľovi, ktorú v ďalšom období porušil.
S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli v lete roku 863. Cieľom byzantskej misie vedenej solúnskymi bratmi bolo vysvetľovať kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu. Bratia po príchode na Veľkú Moravu rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť.
V súvislosti s pôsobením solúnskych bratov sa spája aj významný archeologický nález na devínskom hradnom návrší. V roku 1980 archeologické výskumy potvrdili, že kruhové stavby, ktoré v 20. rokoch minulého storočia na hradnom návrší odkryl český archeológ Inocent Ladislav Červinka, nie sú pozostatky veľkomoravského paláca, ale chrámovej stavby z veľkomoravského obdobia. Pôdorys chrámovej stavby poukazuje na trojlístkovú apsidu, ktorá môže súvisieť s príchodom Konštantína a Metoda, lebo podobné typy apsíd sa v 9. storočí vyskytovali napríklad v Macedónii. Pred hlavnou loďou bol pravdepodobne aj tzv. nartex, ktorý v okruhu východnej cirkvi slúžil na vyučovanie žiakov a tiež ako krstiteľnica. Aj tieto charakteristické prvky by mohli naznačovať, že stavba kostola v druhej polovici 9. storočia priamo súvisela s prítomnosťou byzantskej misie na Veľkej Morave a teda aj na Devíne.
Po rozpade Veľkej Moravy približne v roku 907 sa začala písať nová historická etapa hradu Devín.
Zdroje: Kronika Slovenska. Od najstarších čias do konca 19. storočia. Fortuna Print, Bratislava 1998.
ENCYCLOPAEDIA BELIANIA, tretí zväzok Č-Eg, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 2003
ENCYCLOPAEDIA BELIANIA, tretí zväzok Č-Eg, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 2003
Hrad Devín bol v období Veľkej Moravy dôležitým správnym a mocenským strediskom
Hrad Devín bol v 9. storočí správnym a mocenským strediskom devínskej oblasti s mohutným pevnostným systémom tvoreným drevozemným opevnením, pravdepodobne aj s priekopou. Jeho súčasťou boli aj malé strážne hradiská Na pieskach a Nad lomom na Devínskej Kobyle. Takto začala charakteristiku národnej kultúrnej pamiatky na sútoku Dunaja a Moravy počas existencie Veľkomoravskej ríše archeologička Katarína Harmadyová, vedúca oddelenia Hrad Devín v Múzeu mesta Bratislavy.
"O dôležitosti a výnimočnosti miestneho kniežaťa hradiska a priľahlej oblasti svedčí aj murovaný kresťanský kostol a pohrebisko z areálu hradu, na ktorom boli pochovaní iba členovia rodiny a príslušníci jeho vojenskej družiny s bohatým inventárom," vysvetlila Harmadyová. Nakoľko sa doposiaľ nepodarilo objaviť svetskú stavbu, ktorú by bolo možné označiť ako kniežací palác, nie je podľa nej vylúčené, že pozdĺžna časť kostola mohla slúžiť práve na tieto účely.
Dôležitý strategický a vojenský význam Devína podľa nej dokladá aj vojenská udalosť z roku 864, ktorá mala vplyv aj na politické dejiny veľkomoravského štátu. "Knieža Rastislav sa na Devínskom hradisku opevnil a čelil obliehaniu východofranského vojska. Napriek tomu, že musel vydať rukojemníkov a sľúbiť východofranskému kráľovi Ľudovítovi II. Nemcovi vernosť, týmto činom zabránil pustošeniu a plieneniu územia Veľkej Moravy. Je pravdepodobné, že veľkomoravskí panovníci sa zdržiavali v devínskej oblasti práve pri vojenských útokoch voči Východofranskej ríši," priblížila Harmadyová.
Uvedenú udalosť zachytili Fuldské letopisy (Annales regni Francorum orientalis), základný historický prameň popisujúci udalosti tohto obdobia. "Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. dievča," píše sa v letopisoch. Okrem popisu samotného vojenského stretu Východofranskej ríše a slovanského kniežatstva je táto zmienka dôležitá najmä preto, že v nej prvý raz výslovne spomína pomenovanie Devín v tvare Dowina. Hoci v minulosti sa podľa Harmadyovej dlho polemizovalo o stotožnení lokality Dowina s Devínom, dnes sa väčšina odborníkov prikláňa k názoru, že Dowina z Fuldských letopisov a obliehanie z roku 864 sa viaže k práve Devínu pri Bratislave.
Práve knieža Rastislav sídliaci na Devíne sa snažil o dosiahnutie väčšej nezávislosti od Východofranskej ríše. Tento cieľ sa snažil dosiahnuť aj ustanovením vlastného biskupstva a šírením kresťanstva bez franských kňazov. Požiadal preto byzantského cisára Michala III. o vyslanie misionárov ovládajúcich slovanský jazyk. Na základe tejto žiadosti prišli v roku 863 na územie Veľkomoravskej ríše bratia Konštantín (Cyril) a Metod, ktorí podľa tradície prekročili Dunaj 5. júla. Jedným z výsledkov ich činnosti na Veľkej Morave bol vznik slovanského učilišťa, centra kultúry a vzdelanosti. Jeho presná lokalita nie je známa, archeologické výskumy však naznačujú existenciu cirkevnej školy práve na hrade Devín.
