Nitra 11. januára (TASR) – Slovenské hrady v posledných rokoch začínajú ožívať. Vďaka vedcom i nadšencom sa postupne skúmajú a následne rekonštruujú. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu (AÚ) SAV Mateja Ruttkaya sa výskum stredovekých hradov, ale i ďalších architektúr stáva už pre vedcov štandardom. V priebehu minulého roka napríklad odborníci z AÚ samostatne alebo v spolupráci s múzeami a ďalšími inštitúciami skúmali hrad Gýmeš, Šášov, Zvolen, Muráň, Divín, Lietava, Kamenica, Vínne, Fiľakovo, či zaniknutý kostol Šoldov, kláštor Bzovík i areál kláštora v Hronskom Beňadiku. V roku 2015 pokračoval aj výskum Bratislavského hradu, o ktorom však archeológovia zatiaľ nesmú podľa zmluvy s Národnou radou SR (NR SR) informovať. „Môžem však povedať, že tam máme veľmi zaujímavé výsledky, o ktorých možno povieme na nejakej tlačovke s predstaviteľmi NR SR, kde nálezy radi budeme prezentovať,“ povedal Ruttkay.

K zaujímavým projektom podľa jeho slov patrí aj výskum veľkomoravského hradiska Divinka pri Žiline, kde boli okrem pravekých a včasnodejinných nálezov objavené aj konštrukčné prvky z opevnenia hradiska. „Okrem toho sa tu podarilo dať do poriadku mnohé informácie zo starších výskumov, ktoré neboli ešte tak dobre zdokumentované ako dnes,“ uviedol Ruttkay. Pri výskumoch hradov pomáha vedcom aj štátny program, ktorý uľahčuje získavanie pracovných síl a z ktorého je možné získať určité prostriedky aj na terénny výskum. Okrem toho dokážu získať financie aj z ďalších výskumných aktivít, z medzinárodných projektov i z rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Výsledkom je, že sa chátrajúce ruiny mnohých hradov darí opravovať.

Podľa odborníkov sa už mnohé pozostatky opevnených sídiel na Slovensku dostávali do kritického stavu a reálne hrozilo, že za pár rokov z nich už bude iba hŕba kamenia a sutiny. Existovali obavy, že mnohé z hradov úž budú známe iba z obrázkov a fotografií, ale reálne už existovať nebudú. „V priebehu posledných piatich až siedmich rokov však nastal obrovský zlom. Akoby sa hrady zrazu vynárali z lesov. Nie že by sa budovali nanovo, ale tie koruny murív sa musia vytiahnuť do nejakých úrovní, aby boli chránené pred dažďom. Postupne sa z múrov odstraňujú porasty a robia sa aj ďalšie práce,“ vysvetlil Ruttkay. Ako doplnil, postupná obnova hradov, na ktorej sa dnes podieľa viacero inštitúcií a organizácií, je mimoriadne dôležitá z vedeckého hľadiska, ale má aj veľký spoločenský význam. „My sa dozvieme pri výskumoch veľmi veľa o vývoji hradov a pre verejnosť je to významné zasa v tom, že sa po svojej obnove stávajú pevnou súčasťou turistiky a cestovného ruchu,“ dodal Ruttkay.