Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Plastic People pokračovali v koncertoch aj v nahrávaní, v roku 2015 sa rozdelili na dve časti.
Autor TASR
Bratislava/Praha 6. marca (TASR) – My žijeme v Praze, to je tam, kde se jednou zjeví Duch sám, spieva skupina The Plastic People of the Universe v jednej zo svojich najznámejších piesní Magické noci. Líder skupiny a autor hudby Milan Hlavsa však dokázal napísať aj takú krehkú pieseň ako sú Muchomůrky bílé. Patril k legendám českého undergroundu a ovplyvnil niekoľko hudobných generácií. V sobotu 6. marca by sa spevák, basgitarista a skladateľ Milan (Mejla) Hlavsa dožil 70 rokov.
Milan Hlavsa sa narodil 6. marca 1951 v Prahe. Vyrastal v pražskej štvrti Břevnov. Začal hrať na gitare a nechal si narásť dlhé vlasy, za čo sa však dostával do konfliktov s vtedajšou komunistickou mocou. V roku 1968 založil kapelu The Plastic People od the Universe (PPU), v ktorej hral na basovú gitaru. Hoci dostala meno podľa jednej z piesní Franka Zappu, zdrojom inšpirácie boli pre Hlavsu hlavne skupiny The Velvet Underground, The Doors či Rolling Stones.
Plastici hrali spočiatku prevzatý repertoár, neskôr začali skladať vlastné piesne. Ako skladateľ sa profiloval Hlavsa, textárom ale aj manažérom a umeleckým vedúcim kapely sa stal Ivan Martin (Magor) Jirous. PPU tiež zhudobňovali verše básnika Egona Bondyho.
Do pôvodnej zostavy patrili klavirista Josef Janíček, saxofonista Vratislav Brabenec a hráč na husle resp. violu Jiří Kabeš. V skupine sa však vystriedali desiatky ďalších hudobníkov. Plastic People so svojím poňatím psychedelického rocku zákonite narazili na odpor normalizačného režimu. Skupina nemohla nahrávať v štúdiu, medzi jej priaznivcami sa šírili iba záznamy z vystúpení a mnohé vyšli až po Novembri '89 (Muž bez uší, Do lesíčka na čekanou, Vožralej jak slíva). Potom ako Plastic People nedostali profesionálny štatút, nemohli koncertovať. Vystupovali len pre pozvaných hostí, stávalo sa však, že polícia koncerty rozohnala, ako napríklad 30. marca 1974 pri Českých Budějoviciach.
Prvý štúdiový album skupiny Egon Bondy's Happy Hearts Club Banned obsahoval piesne, ktoré na verše Egona Bondyho zložil väčšinou Mejla Hlavsa – okrem iného to boli známe hity ako Dvacet, Magické noci, Okolo okna, Nikdo, či Francovka. V Československu album nemohol vyjsť a šíril sa len samizdatovo, v roku 1978 vyšiel vo Francúzsku.
Mejla Hlavsa bol už v roku 1973 podmienečne odsúdený pre incident s opilcom, ktorý obťažoval jeho priateľku. V roku 1975 sa oženil s Janou Němcovou, dcérou filozofa Jiřího Němca, mali syna Štěpána a dcéru Magdalenu. V roku 1976 členov skupiny postavili pred súd za údajné výtržníctvo. Väčšinu jej členov prepustili pod niekoľkých týždňoch väzby, Brabenec však dostal 8-mesačný a Jirous dokonca 18-mesačný trest. Hlavsa strávil vo väzbe 6 mesiacov, hoci nebol odsúdený. Uväznení boli aj ďalší umelci a práve protesty proti ich potrestaniu prispeli k vzniku iniciatívy Charta 77, ktorá sa zasadzovala za dodržiavanie ľudských práv.
Plastic People pokračovali v hudobnej tvorbe – hudobníci tvrdili, že sa necítili byť disidentmi a chceli len slobodne pracovať. Vznikli albumy Pašijové hry velikonoční (1978), Jak bude po smrti (1979), Co znamená vésti koně (1981), Kolejnice duní (1977–1982), Hovězí porážka (1983–1984) a Půlnoční myš (1985–1986). V roku 1988 sa skupina dočasne rozpadla.
Po Novembri '89 sa Mejla Hlavsa venoval ďalším hudobným projektom, v ktorých potvrdil svoju všestrannosť a schopnosť preniknúť do rôznych hudobných žánrov. V zoskupení Fiction sa stretol s Janom Vozárym, spoluhráčom speváka Petra Muka zo skupiny Oceán. Hlavsa s Vozárym prekvapili fanúšikov albumom Magická noc (1997), ktorý obsahoval piesne Plastic People v elektronických verziách. V roku 1999 Hlavsa vytvoril ďalší sólový projekt Šílenství.
Koncerty tiež obnovila skupina Plastic People. Vystúpila spoločne s legendárnym Lou Reedom na stretnutí prezidentov ČR a USA Václava Havla a Billa Clintona v Bielom dome v roku 1997. V Bratislave mala koncert v roku 1999 pri príležitosti 10. výročia Nežnej revolúcie.
V roku 2000 začali Plastic People pripravovať nový štúdiový album, Mejlovi Hlavsovi však diagnostikovali nádor na pľúcach. Napriek operácii sa jeho stav zhoršil a 5. januára 2001 Mejla Hlavsa zomrel.
Presne pred dvadsiatimi rokmi, 6. a 7. marca 2001 pri príležitosti nedožitej Hlavsovej päťdesiatky vystúpili Plastic People prvý raz bez svojho frontmana. Z koncertu vyšlo 2CD Milan Hlavsa, Než je dnes člověku 50 – Poslední dekáda. Plastic People pokračovali v koncertoch aj v nahrávaní, v roku 2015 sa rozdelili na dve časti.
"Považovali sme sa za undergroundovú skupinu v tom zmysle, že sme sa netúžili stať rozhlasovými alebo mediálnymi hviezdami a robili sme si to, čo sme chceli. V tom vidím zmysel undergroundu," povedal v jednom z rozhovorov Mejla Hlavsa.
Milan Hlavsa sa narodil 6. marca 1951 v Prahe. Vyrastal v pražskej štvrti Břevnov. Začal hrať na gitare a nechal si narásť dlhé vlasy, za čo sa však dostával do konfliktov s vtedajšou komunistickou mocou. V roku 1968 založil kapelu The Plastic People od the Universe (PPU), v ktorej hral na basovú gitaru. Hoci dostala meno podľa jednej z piesní Franka Zappu, zdrojom inšpirácie boli pre Hlavsu hlavne skupiny The Velvet Underground, The Doors či Rolling Stones.
Plastici hrali spočiatku prevzatý repertoár, neskôr začali skladať vlastné piesne. Ako skladateľ sa profiloval Hlavsa, textárom ale aj manažérom a umeleckým vedúcim kapely sa stal Ivan Martin (Magor) Jirous. PPU tiež zhudobňovali verše básnika Egona Bondyho.
Do pôvodnej zostavy patrili klavirista Josef Janíček, saxofonista Vratislav Brabenec a hráč na husle resp. violu Jiří Kabeš. V skupine sa však vystriedali desiatky ďalších hudobníkov. Plastic People so svojím poňatím psychedelického rocku zákonite narazili na odpor normalizačného režimu. Skupina nemohla nahrávať v štúdiu, medzi jej priaznivcami sa šírili iba záznamy z vystúpení a mnohé vyšli až po Novembri '89 (Muž bez uší, Do lesíčka na čekanou, Vožralej jak slíva). Potom ako Plastic People nedostali profesionálny štatút, nemohli koncertovať. Vystupovali len pre pozvaných hostí, stávalo sa však, že polícia koncerty rozohnala, ako napríklad 30. marca 1974 pri Českých Budějoviciach.
Prvý štúdiový album skupiny Egon Bondy's Happy Hearts Club Banned obsahoval piesne, ktoré na verše Egona Bondyho zložil väčšinou Mejla Hlavsa – okrem iného to boli známe hity ako Dvacet, Magické noci, Okolo okna, Nikdo, či Francovka. V Československu album nemohol vyjsť a šíril sa len samizdatovo, v roku 1978 vyšiel vo Francúzsku.
Mejla Hlavsa bol už v roku 1973 podmienečne odsúdený pre incident s opilcom, ktorý obťažoval jeho priateľku. V roku 1975 sa oženil s Janou Němcovou, dcérou filozofa Jiřího Němca, mali syna Štěpána a dcéru Magdalenu. V roku 1976 členov skupiny postavili pred súd za údajné výtržníctvo. Väčšinu jej členov prepustili pod niekoľkých týždňoch väzby, Brabenec však dostal 8-mesačný a Jirous dokonca 18-mesačný trest. Hlavsa strávil vo väzbe 6 mesiacov, hoci nebol odsúdený. Uväznení boli aj ďalší umelci a práve protesty proti ich potrestaniu prispeli k vzniku iniciatívy Charta 77, ktorá sa zasadzovala za dodržiavanie ľudských práv.
Plastic People pokračovali v hudobnej tvorbe – hudobníci tvrdili, že sa necítili byť disidentmi a chceli len slobodne pracovať. Vznikli albumy Pašijové hry velikonoční (1978), Jak bude po smrti (1979), Co znamená vésti koně (1981), Kolejnice duní (1977–1982), Hovězí porážka (1983–1984) a Půlnoční myš (1985–1986). V roku 1988 sa skupina dočasne rozpadla.
Po Novembri '89 sa Mejla Hlavsa venoval ďalším hudobným projektom, v ktorých potvrdil svoju všestrannosť a schopnosť preniknúť do rôznych hudobných žánrov. V zoskupení Fiction sa stretol s Janom Vozárym, spoluhráčom speváka Petra Muka zo skupiny Oceán. Hlavsa s Vozárym prekvapili fanúšikov albumom Magická noc (1997), ktorý obsahoval piesne Plastic People v elektronických verziách. V roku 1999 Hlavsa vytvoril ďalší sólový projekt Šílenství.
Koncerty tiež obnovila skupina Plastic People. Vystúpila spoločne s legendárnym Lou Reedom na stretnutí prezidentov ČR a USA Václava Havla a Billa Clintona v Bielom dome v roku 1997. V Bratislave mala koncert v roku 1999 pri príležitosti 10. výročia Nežnej revolúcie.
V roku 2000 začali Plastic People pripravovať nový štúdiový album, Mejlovi Hlavsovi však diagnostikovali nádor na pľúcach. Napriek operácii sa jeho stav zhoršil a 5. januára 2001 Mejla Hlavsa zomrel.
Presne pred dvadsiatimi rokmi, 6. a 7. marca 2001 pri príležitosti nedožitej Hlavsovej päťdesiatky vystúpili Plastic People prvý raz bez svojho frontmana. Z koncertu vyšlo 2CD Milan Hlavsa, Než je dnes člověku 50 – Poslední dekáda. Plastic People pokračovali v koncertoch aj v nahrávaní, v roku 2015 sa rozdelili na dve časti.
"Považovali sme sa za undergroundovú skupinu v tom zmysle, že sme sa netúžili stať rozhlasovými alebo mediálnymi hviezdami a robili sme si to, čo sme chceli. V tom vidím zmysel undergroundu," povedal v jednom z rozhovorov Mejla Hlavsa.
