Tibor Andrašovan komponoval pre popredné umelecké súbory - SĽUK, Lúčnicu, Československý súbor piesní a tancov, pre rozhlas, film, divadlo, televíziu.
Autor TASR
Slovenská Ľupča/Bratislava 2. apríla (TASR) – Hudobný skladateľ, dirigent Tibor Andrašovan by sa dnes dožil 95 rokov.
Komponoval pre popredné umelecké súbory - SĽUK, Lúčnicu, Československý súbor piesní a tancov, pre rozhlas, film, divadlo, televíziu. Skladal takisto pre symfonický orchester, operu i balet. Bol autorom prvých slovenských baletov Orfeus a Euridika, Ikaros.
Tibor Andrašovan sa narodil v Slovenskej Ľupči 3. apríla 1917. Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1937-1941 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde získal aprobáciu profesora hudby pre učiteľskú akadémiu. V roku 1943 sa stal riadnym profesorom. Do roku 1945 pôsobil ako profesor hudby v Modre a Bratislave.
Hudobne sa začal vzdelávať už počas stredoškolských štúdií. Pokračoval v štúdiu popri zamestnaní na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1945-1946 absolvoval majstrovskú školu-odbor dirigovanie v Prahe. Súčasne študoval hudobné vedy na Karlovej univerzite. Po štúdiách v Prahe sa vrátil do Bratislavy a v roku 1946 sa stal dirigentom Opery a Baletu Slovenského národného divadla (SND). Pôsobil tam do roku 1957. Zastával aj funkciu dramaturga Opery SND a bol externým hudobným dramaturgom Štátneho filmu v Bratislave. V rokoch 1955-1957 bol umeleckým vedúcim a v rokoch 1968-1972 riaditeľom SĽUK-u. Medzitým sa v rokoch 1958-1968 venoval hudobnej skladbe a dirigovaniu ako slobodný umelec.
Tvorba skladateľa Tibora Andrašovana je žánrovo veľmi bohatá. Vytvoril okolo 300 hudobných skladieb. Pre SĽUK to boli Cepíkový tanec, Hrabačky, Povesť o Jánošíkovi, pre Lúčnicu Radvanský jarmok, Horalská ľúbosť, suita Ozveny povstaleckých hôr, Jarné kvapky atď. Zložil vyše 100 skladieb a kompozícií pre krátke, stredometrážne a celovečerné filmy, napríklad pre Rodnú zem, Drevenú dedinu, Jánošíka, Štvorylku, Kvety Tatier a iné.
Pripomenúť možno i scénickú hudbu, napríklad k dielam Rómeo a Júlia, Najdúch, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Hájnikova žena a ďalším. Zo symfonickej tvorby je to napríklad suita Jarné kvety, Prelúdium, suita na Štedrý večer a Šestnásť tancov zo Slovenska, z hudobnodramatickej tvorby spevohra Pánska volenka, alebo komická opera Figliar Geľo.
Jeho hudobnú tvorbu ocenili mnohými vyznamenaniami doma i v zahraničí, bol laureátom štátnej ceny (1966), nositeľom vyznamenania kambodžského kráľa za úpravu tamojších piesní uvedených na koncerte SĽUK-u v Kambodži (1957), Radu práce (1959) spolu s kolektívom tvorcov filmu Prerušená pieseň a iných. Matica slovenská mu odovzdala Zlatú pamätnú medailu 12. júla 1997 v Detve.
Tibor Andrašovan zomrel 14. júna 2001 v Bratislave vo veku 84 rokov.
Komponoval pre popredné umelecké súbory - SĽUK, Lúčnicu, Československý súbor piesní a tancov, pre rozhlas, film, divadlo, televíziu. Skladal takisto pre symfonický orchester, operu i balet. Bol autorom prvých slovenských baletov Orfeus a Euridika, Ikaros.
Tibor Andrašovan sa narodil v Slovenskej Ľupči 3. apríla 1917. Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1937-1941 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde získal aprobáciu profesora hudby pre učiteľskú akadémiu. V roku 1943 sa stal riadnym profesorom. Do roku 1945 pôsobil ako profesor hudby v Modre a Bratislave.
Hudobne sa začal vzdelávať už počas stredoškolských štúdií. Pokračoval v štúdiu popri zamestnaní na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1945-1946 absolvoval majstrovskú školu-odbor dirigovanie v Prahe. Súčasne študoval hudobné vedy na Karlovej univerzite. Po štúdiách v Prahe sa vrátil do Bratislavy a v roku 1946 sa stal dirigentom Opery a Baletu Slovenského národného divadla (SND). Pôsobil tam do roku 1957. Zastával aj funkciu dramaturga Opery SND a bol externým hudobným dramaturgom Štátneho filmu v Bratislave. V rokoch 1955-1957 bol umeleckým vedúcim a v rokoch 1968-1972 riaditeľom SĽUK-u. Medzitým sa v rokoch 1958-1968 venoval hudobnej skladbe a dirigovaniu ako slobodný umelec.
Tvorba skladateľa Tibora Andrašovana je žánrovo veľmi bohatá. Vytvoril okolo 300 hudobných skladieb. Pre SĽUK to boli Cepíkový tanec, Hrabačky, Povesť o Jánošíkovi, pre Lúčnicu Radvanský jarmok, Horalská ľúbosť, suita Ozveny povstaleckých hôr, Jarné kvapky atď. Zložil vyše 100 skladieb a kompozícií pre krátke, stredometrážne a celovečerné filmy, napríklad pre Rodnú zem, Drevenú dedinu, Jánošíka, Štvorylku, Kvety Tatier a iné.
Pripomenúť možno i scénickú hudbu, napríklad k dielam Rómeo a Júlia, Najdúch, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Hájnikova žena a ďalším. Zo symfonickej tvorby je to napríklad suita Jarné kvety, Prelúdium, suita na Štedrý večer a Šestnásť tancov zo Slovenska, z hudobnodramatickej tvorby spevohra Pánska volenka, alebo komická opera Figliar Geľo.
Jeho hudobnú tvorbu ocenili mnohými vyznamenaniami doma i v zahraničí, bol laureátom štátnej ceny (1966), nositeľom vyznamenania kambodžského kráľa za úpravu tamojších piesní uvedených na koncerte SĽUK-u v Kambodži (1957), Radu práce (1959) spolu s kolektívom tvorcov filmu Prerušená pieseň a iných. Matica slovenská mu odovzdala Zlatú pamätnú medailu 12. júla 1997 v Detve.
Tibor Andrašovan zomrel 14. júna 2001 v Bratislave vo veku 84 rokov.