Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hurban si až do konca života naplno uvedomoval význam diela a ideového odkazu svojho životného priateľa Ľudovíta Štúra pre slovenský národ.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR)- Životopisné a aj spomienkové dielo Jozefa Miloslava Hurbana "Ľudovít Štúr" a jeho pokračovanie "Rozpomienky" vyšlo v ucelenej podobe jednej knihy v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry v Bratislave v roku 1959. Vyšlo ako 8. zväzok v edícii Pamäti a dokumenty, ktorú redigovali Július Paštéka a Gabriel Rapoš. Zodpovedným redaktorom i korektorom bol Jozef Gazdík, obálku s vlastným litografickým portrétom Ľudovíta Štúra navrhol akademický maliar Jozef Baláž, pričom tento portrét je v knihe zalomený aj ako frontispice.
Kniha má všetky atribúty akademického vydania. Literárnohistorickú štúdiu ako úvod k vydaniu napísal literárny historik Andrej Mráz, edičné a bibliografické poznámky uviedol jazykovedec Jozef Štolc a vyše 150-stranové vysvetlivky pripravil historik Ján Vladimír Ormis. Kniha obsahuje aj rozsiahly menný register a jeden tlačiarenský hárok čiernobielej obrazovej prílohy dokumentujúcej život a dielo Ľudovíta Štúra i niekoľko pomníkov a pamätníkov, ktoré sme mu stihli postaviť.
Hurban si až do konca života naplno uvedomoval význam diela a ideového odkazu svojho životného priateľa Ľudovíta Štúra pre slovenský národ. Preto sa na tento literárny výkon pripravoval dlho a zodpovedne, a to najmä pri dokumentovaní faktov a udalostí, ktoré chcel opísať. Že raz bude musieť napísať takéto dielo, si uvedomil už na Štúrovom pohrebe. Aj akademické "Dejiny slovenskej literatúry" uvádzajú, že "Hurban sa na toto svoje hlavné dielo pripravoval zbieraním štúrovských materiálov vlastne už od Štúrovej smrti". A potvrdzujú, že "je to dodnes najobšírnejšie vykreslenie nielen Štúrových životných osudov, ale aj osudov ostatných štúrovcov v čase ich najväčšej aktivity..."
Hurbanovo dielo "Ľudovít Štúr" spĺňa aj kritériá umeleckej literatúry. Je to biograficko-historická esej s brisknou lexikou a vynachádzavou štylizáciou. Hurban aj takto hovorí o Štúrovi: "Štúr sa vhĺbil, zaľúbil do tejto reči nevyrovnanej. Sám génius národa vznášal sa mu zosobnený v tej mluve prírody, v tej poézii prozaikov politických, v tej rozprávke piesňolitej, v tej piesni, históriu tisícletú nesúcej. A on skutočne ešte nepomýšľal na vydávanie gramatiky, keď už švitoril si sám pod mladý bajúz tie zvuky Tatry prírodné! Pošepnul obdiv svoj reči tejto ohebkej, plnozvukovej, jambovej, ktorá mu zaváňala vôňou ruží sáronských, ktorej lepota podobala sa mu ľalii skromnučkej na doline a ktorej zvonivosť spojená s prudkosťou uchvacujúcou privodila mu pamäť búrku na Tatrách..." Hurbanovo dielo má vyše 50 autorských hárkov, čo v prepočte znamená viac ako tisíc normalizovaných strán textu a navždy zafixovalo osobnosť Ľudovíta Štúra do našich národných dejín.
Kniha má všetky atribúty akademického vydania. Literárnohistorickú štúdiu ako úvod k vydaniu napísal literárny historik Andrej Mráz, edičné a bibliografické poznámky uviedol jazykovedec Jozef Štolc a vyše 150-stranové vysvetlivky pripravil historik Ján Vladimír Ormis. Kniha obsahuje aj rozsiahly menný register a jeden tlačiarenský hárok čiernobielej obrazovej prílohy dokumentujúcej život a dielo Ľudovíta Štúra i niekoľko pomníkov a pamätníkov, ktoré sme mu stihli postaviť.
Hurban si až do konca života naplno uvedomoval význam diela a ideového odkazu svojho životného priateľa Ľudovíta Štúra pre slovenský národ. Preto sa na tento literárny výkon pripravoval dlho a zodpovedne, a to najmä pri dokumentovaní faktov a udalostí, ktoré chcel opísať. Že raz bude musieť napísať takéto dielo, si uvedomil už na Štúrovom pohrebe. Aj akademické "Dejiny slovenskej literatúry" uvádzajú, že "Hurban sa na toto svoje hlavné dielo pripravoval zbieraním štúrovských materiálov vlastne už od Štúrovej smrti". A potvrdzujú, že "je to dodnes najobšírnejšie vykreslenie nielen Štúrových životných osudov, ale aj osudov ostatných štúrovcov v čase ich najväčšej aktivity..."
Hurbanovo dielo "Ľudovít Štúr" spĺňa aj kritériá umeleckej literatúry. Je to biograficko-historická esej s brisknou lexikou a vynachádzavou štylizáciou. Hurban aj takto hovorí o Štúrovi: "Štúr sa vhĺbil, zaľúbil do tejto reči nevyrovnanej. Sám génius národa vznášal sa mu zosobnený v tej mluve prírody, v tej poézii prozaikov politických, v tej rozprávke piesňolitej, v tej piesni, históriu tisícletú nesúcej. A on skutočne ešte nepomýšľal na vydávanie gramatiky, keď už švitoril si sám pod mladý bajúz tie zvuky Tatry prírodné! Pošepnul obdiv svoj reči tejto ohebkej, plnozvukovej, jambovej, ktorá mu zaváňala vôňou ruží sáronských, ktorej lepota podobala sa mu ľalii skromnučkej na doline a ktorej zvonivosť spojená s prudkosťou uchvacujúcou privodila mu pamäť búrku na Tatrách..." Hurbanovo dielo má vyše 50 autorských hárkov, čo v prepočte znamená viac ako tisíc normalizovaných strán textu a navždy zafixovalo osobnosť Ľudovíta Štúra do našich národných dejín.
