Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre svoj talent je považovaný za najväčšieho husľového virtuóza všetkých čias.
Autor TASR
Janov/Bratislava 26. októbra (TASR) - Od narodenia talianskeho huslistu a skladateľa Cho uplynie v sobotu 27. októbra 230 rokov.
Skomponoval mnoho hudobných skladieb, jeho 24 capriccií je takých ťažkých, že huslisti ich dokázali zahrať až 50 rokov po jeho smrti. Napísal aj šesť husľových koncertov - z ďalších dvoch sa zachovali iba sólové party, 12 sonát pre husle a gitaru a šesť kvartet pre husle, violu, violončelo a gitaru.
Niccolo Paganini sa narodil 27. októbra 1782 v Janove. Hrať na husle sa učil už ako malé dieťa, najmä pod vedením svojho otca Antonia Paganiniho. Ten bol na neho veľmi prísny a vyžadoval od neho mimoriadne veľa cvičenia. Hral aj na gitaru. Ako deväťročný začal pravidelne koncertovať po celom Taliansku a zarábal si na živobytie. V rokoch 1805-1809 hral u kňažnej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparteho.
Odohral koncert na jednej strune
Po roku 1828 koncertoval aj mimo Talianska, navštívil Nemecko, Francúzsko, Poľsko, české krajiny, Anglicko a Škótsko. Dňa 23. júla 1825 sa mu po známosti s tanečnicou Antoniou Bianchi narodil syn Achille, nikdy sa s ňou však neoženil a po čase sa s ňou úplne prestal stýkať.
Vďaka početným koncertom sa stal veľmi bohatým a mal cennú zbierku huslí od známych husľových majstrov. Vlastnil napríklad aj husle od Antonia Stradivariho, Niccola Amatiho alebo Giuseppeho Guarneriho del Gesu.
Paganini trpel v živote mnohými chorobami, napriek tomu sa do svojej smrti intenzívne venoval hudobnej činnosti. Zomrel 27. mája 1840 vo francúzskom Nice. Dožil sa 57 rokov.
Koluje o ňom mnoho historiek, nevedno však, či sú celkom pravdivé. Známa je napríklad tá, ako na jednom koncerte hral tak vášnivo, že pretrhol tri zo štyroch strún, napriek tomu dokázal koncert dohrať na najnižšej strune G. Podľa ďalšej varianty tohto príbehu mu struny niekto pred koncertom úmyselne narezal.
Spolčený s diablom - diabolsky dobrý
Virtuóz koncertoval s úžasnou bravúrnosťou, ľahko zvládal aj extrémne rýchle tempá a používal v tom čase nie celkom obvyklé techniky. Jednou z nich bola práve hra na jednej strune G.
Pre svoj neobvyklý výzor (čiastočne zapríčinený zrejme Marfanovým syndrómom, dedičným ochorením postihujúcim spojivové tkanivo kostry - postihnutí majú dlhé dolné končatiny, dlhé prsty a dlhú, úzku tvár) a pre neobyčajnú genialitu pri hre na husle ho mnohí obviňovali zo spolčenia s diablom. Po smrti mu dokonca odmietli cirkevný pohreb. Jeho telo riadne pochovali až 5 rokov po úmrtí.
Niccolo Paganini daroval v roku 1837 rodnému mestu Janov svoje husle. Sú uložené v krištáľovom puzdre, ktoré sa otvára len výnimočne. Jeho ďalšie husle vydražili v roku 2005 za 568.000 libier v aukčnej sieni Sotheby's v Londýne (Veľká Británia). Husle vyrobil Carlo Bergonzi okolo roku 1720. Nevie sa, kedy husle získal Paganini. Je však známe, že boli jednými z 20 huslí, vrátane desiatich stradivárok, ktoré po jeho smrti v roku 1840 zdedil jeho syn Achille.
Skomponoval mnoho hudobných skladieb, jeho 24 capriccií je takých ťažkých, že huslisti ich dokázali zahrať až 50 rokov po jeho smrti. Napísal aj šesť husľových koncertov - z ďalších dvoch sa zachovali iba sólové party, 12 sonát pre husle a gitaru a šesť kvartet pre husle, violu, violončelo a gitaru.
Niccolo Paganini sa narodil 27. októbra 1782 v Janove. Hrať na husle sa učil už ako malé dieťa, najmä pod vedením svojho otca Antonia Paganiniho. Ten bol na neho veľmi prísny a vyžadoval od neho mimoriadne veľa cvičenia. Hral aj na gitaru. Ako deväťročný začal pravidelne koncertovať po celom Taliansku a zarábal si na živobytie. V rokoch 1805-1809 hral u kňažnej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparteho.
Odohral koncert na jednej strune
Po roku 1828 koncertoval aj mimo Talianska, navštívil Nemecko, Francúzsko, Poľsko, české krajiny, Anglicko a Škótsko. Dňa 23. júla 1825 sa mu po známosti s tanečnicou Antoniou Bianchi narodil syn Achille, nikdy sa s ňou však neoženil a po čase sa s ňou úplne prestal stýkať.
Vďaka početným koncertom sa stal veľmi bohatým a mal cennú zbierku huslí od známych husľových majstrov. Vlastnil napríklad aj husle od Antonia Stradivariho, Niccola Amatiho alebo Giuseppeho Guarneriho del Gesu.
Paganini trpel v živote mnohými chorobami, napriek tomu sa do svojej smrti intenzívne venoval hudobnej činnosti. Zomrel 27. mája 1840 vo francúzskom Nice. Dožil sa 57 rokov.
Koluje o ňom mnoho historiek, nevedno však, či sú celkom pravdivé. Známa je napríklad tá, ako na jednom koncerte hral tak vášnivo, že pretrhol tri zo štyroch strún, napriek tomu dokázal koncert dohrať na najnižšej strune G. Podľa ďalšej varianty tohto príbehu mu struny niekto pred koncertom úmyselne narezal.
Spolčený s diablom - diabolsky dobrý
Virtuóz koncertoval s úžasnou bravúrnosťou, ľahko zvládal aj extrémne rýchle tempá a používal v tom čase nie celkom obvyklé techniky. Jednou z nich bola práve hra na jednej strune G.
Pre svoj neobvyklý výzor (čiastočne zapríčinený zrejme Marfanovým syndrómom, dedičným ochorením postihujúcim spojivové tkanivo kostry - postihnutí majú dlhé dolné končatiny, dlhé prsty a dlhú, úzku tvár) a pre neobyčajnú genialitu pri hre na husle ho mnohí obviňovali zo spolčenia s diablom. Po smrti mu dokonca odmietli cirkevný pohreb. Jeho telo riadne pochovali až 5 rokov po úmrtí.
Niccolo Paganini daroval v roku 1837 rodnému mestu Janov svoje husle. Sú uložené v krištáľovom puzdre, ktoré sa otvára len výnimočne. Jeho ďalšie husle vydražili v roku 2005 za 568.000 libier v aukčnej sieni Sotheby's v Londýne (Veľká Británia). Husle vyrobil Carlo Bergonzi okolo roku 1720. Nevie sa, kedy husle získal Paganini. Je však známe, že boli jednými z 20 huslí, vrátane desiatich stradivárok, ktoré po jeho smrti v roku 1840 zdedil jeho syn Achille.
