2. februára 1849 – Pavol Országh sa narodil vo Vyšnom Kubíne. Otec Mikuláš, zeman, bol vyučený garbiar a roľník, matka Terézia, rodená Medzihradská, bola zemianka. Pavol bol najmladší z troch súrodencov, mal o desať rokov staršieho brata Mikuláša a o sedem rokov staršiu sestru Máriu.

1854 – V rodisku začal chodiť do školy, neskôr dochádzal do Jasenovej a Leštín, kde ho učil Adolf Medzihradský, ktorý neskôr ovplyvnil začiatky jeho básnickej tvorby.

1860 – Po dokončení ľudovej školy ho rodičia poslali k bezdetnému strýkovi Jánovi do Vyšného Kubína, ktorý ho mal adoptovať. Pavol tu vypomáhal v hospodárstve, no ochorel. Rodičia sa rozhodli, že ho dajú študovať.

1862 – Začal navštevovať gymnázium v Miskolci. Býval tu u strýka Pavla, ktorý bol krajčír a nemal deti.

1865 – Po strýkovej smrti odišiel do štvrtej triedy gymnázia v Kežmarku.

1868 – Knižne pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského vyšla jeho prvotina.

1870 - Pod vplyvom národovcov a poézie Andreja Sládkoviča začal tvoriť poéziu v slovenskom jazyku.

1870 – Pavol Országh zmaturoval na kežmarskom gymnáziu a pokračoval v štúdiu na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove.

1871 – Pavol Országh a Koloman Banšell zostavili a vydali almanach Napred.

1872 – Skončil štúdium a odišiel do Dolného Kubína za advokátskeho pomocníka.

1874 – Stal sa praktikantom pri súde v Dolnom Kubíne. V auguste vystúpil na verejnom zhromaždení na obranu slovenských gymnázií. Keďže mu hrozilo prepustenie zo štátnej služby, odišiel za koncipienta do Senice.

1875 – Zložil advokátsku skúšku v Budapešti a v Námestove si otvoril vlastnú kanceláriu.

1876 – V apríli bol ustanovený za podsudcu na súde v Dolnom Kubíne. V máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou seniora Samuela Nováka.

1877 – Básnický nekrológ za Viliamom Pauliny-Tóthom prvý raz podpísal pseudonymom Hviezdoslav, ktorému ostal verný.

1879 – Začal pôsobiť ako advokát v Námestove, kde zotrval dvadsať rokov a napísal tu významné diela.

1886 – Vyšla Hájnikova žena ako osobitný knižný výtlačok.

1890 – Slovenské pohľady uverejnili na pokračovanie prvý z Hviezdoslavových eposov - Ežo Vlkolinský.

1897 – Začal písať druhý epos Gábor Vlkolinský, ktorý je najrozsiahlejším epickým dielom básnika.

1912 – Hviezdoslav bol zvolený za dopisujúceho člena maďarskej literárnej inštitúcie Kisfaludiho spoločnosť.

1913 – Hviezdoslava zvolili za dopisujúceho člena Českej akadémie vied a umení v Prahe.

1914 – Na 1. svetovú vojnu reagoval cyklom Krvavé sonety, ktorý mohol byť publikovaný až po vojne.

1918 – V máji sa zúčastnil ako člen slovenskej delegácie na oslavách polstoročnice Národného divadla v Prahe.

1919 – Stal sa členom prvého parlamentu – Revolučného národného zhromaždenia. Hviezdoslavova sedemdesiatka sa stala príležitosťou k republikovým oslavám. V Dolnom Kubíne Hviezdoslava pozdravila vládna delegácia, viedol ju Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska.

1920 – Zotavoval sa v kúpeľoch Ľubochňa.

1921 – Od začiatku roka básnik chorľavel. Koncom mája sa liečil na ťažkú srdcovú chorobu v sanatóriu prof. Jedličku v Prahe-Podolí, odkiaľ odišiel na ďalšie liečenie do Luhačovíc.

8. novembra 1921 - Po piatej hodine ráno zomrel vo svojom dolnokubínskom byte.