Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Hvoreckého nie je pre kultúru riešením uvádzať umeleckú produkciu prostredníctvom virtuálneho priestoru.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Dosah pandémie na kultúrnu scénu a vzdelávanie je obrovský, dôsledky budú ďalekosiahle, dnes si ich možno ani nevieme úplne predstaviť. Hodnotí rok po vypuknutí ochorenia COVID-19, následnom zavedení opatrení a lockdownov, slovenský spisovateľ Michal Hvorecký.
"Už sa v mnohých krajinách Európy aj ľudia z kultúry búria, protestujú proti tomu, že sú otvorené mnohé nákupné centrá, športoviská a veľké štadióny, ale na malé komorné čítanie alebo divadelné predstavenie nesmiete ísť," uviedol pre TASR a poznamenal: "Stále sa to predlžuje, zákazy už trvajú veľmi dlho a mnohým ľuďom je znemožnené pracovať, vykonávať povolanie aj zarábať. Nespokojnosť sa stupňuje a všetci veríme, že hádam po lete sa veci postupne začnú vracať do normálnej kultúrnej prevádzky."
Podľa Hvoreckého nie je pre kultúru riešením uvádzať umeleckú produkciu prostredníctvom virtuálneho priestoru, v ktorom hudobníci, divadelníci či filmári predstavujú svoju tvorbu a bohato ju prezentovali online aj v uplynulom období. Spisovateľ, ktorý je rovnako aktívny na sociálnych sieťach priznáva, že sám je z digitálneho sveta unavený: "Niežeby som cítil 'Zoom vyhorenie', ale už mám dojem, že keď nemusím byť pri počítači a monitore, tak jednoducho nechcem, radšej siahnem po knihe alebo idem do prírody." Myslí si, že spoliehať sa iba na to, že celá kultúra prejde do digitálneho sveta, je ilúzia: "My potrebujeme živý kontakt s našim publikom, interakcia a priamy kontakt je nenahraditeľný."
Hvorecký vidí budúcnosť v hybridných formátoch: "Oba svety budú väčšmi prepojené, mnohé veci sa budú vysielať aj zažívať naživo." Na otázku, či slovenskí umelci a pracovníci kreatívneho priemyslu v porovnaní s kolegami zo zahraničia dávajú dostatočne najavo, že kultúra je už príliš dlho utlmená, reaguje: "Slovenská kultúrna scéna to prijala dosť pasívne. Sú rôzne iniciatívy, ale mám dojem, že to je celkovo náš postoj voči svetu okolo nás, my sme skôr takí, že plávame dejinami, niežeby sme ich spoluvytvárali."
Tahiti je Hvoreckého utopický román, pred pár dňami vyšiel v nemeckom preklade. Alternatívnu knihu o Slovákoch, utečencoch žijúcich na ďalekom ostrove v Polynézii, vychádzajúcu z historických skutočností, by mal autor predstaviť nemeckým čitateľom aj na turné. "Otázne je, či to bude možné. Bola to tradícia, nemecký vydavateľ ma v minulosti poslal na tri pomerne dlhé turné po Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Koncom apríla a v máji ma čakajú zatiaľ tri definitívne potvrdené podujatia, potom nikto nevie," priznal Hvorecký a podčiarkol, že organizovanie akýchkoľvek kultúrnych podujatí doma či vo svete je počas pandémie extrémne náročné.
"Už sa v mnohých krajinách Európy aj ľudia z kultúry búria, protestujú proti tomu, že sú otvorené mnohé nákupné centrá, športoviská a veľké štadióny, ale na malé komorné čítanie alebo divadelné predstavenie nesmiete ísť," uviedol pre TASR a poznamenal: "Stále sa to predlžuje, zákazy už trvajú veľmi dlho a mnohým ľuďom je znemožnené pracovať, vykonávať povolanie aj zarábať. Nespokojnosť sa stupňuje a všetci veríme, že hádam po lete sa veci postupne začnú vracať do normálnej kultúrnej prevádzky."
Podľa Hvoreckého nie je pre kultúru riešením uvádzať umeleckú produkciu prostredníctvom virtuálneho priestoru, v ktorom hudobníci, divadelníci či filmári predstavujú svoju tvorbu a bohato ju prezentovali online aj v uplynulom období. Spisovateľ, ktorý je rovnako aktívny na sociálnych sieťach priznáva, že sám je z digitálneho sveta unavený: "Niežeby som cítil 'Zoom vyhorenie', ale už mám dojem, že keď nemusím byť pri počítači a monitore, tak jednoducho nechcem, radšej siahnem po knihe alebo idem do prírody." Myslí si, že spoliehať sa iba na to, že celá kultúra prejde do digitálneho sveta, je ilúzia: "My potrebujeme živý kontakt s našim publikom, interakcia a priamy kontakt je nenahraditeľný."
Hvorecký vidí budúcnosť v hybridných formátoch: "Oba svety budú väčšmi prepojené, mnohé veci sa budú vysielať aj zažívať naživo." Na otázku, či slovenskí umelci a pracovníci kreatívneho priemyslu v porovnaní s kolegami zo zahraničia dávajú dostatočne najavo, že kultúra je už príliš dlho utlmená, reaguje: "Slovenská kultúrna scéna to prijala dosť pasívne. Sú rôzne iniciatívy, ale mám dojem, že to je celkovo náš postoj voči svetu okolo nás, my sme skôr takí, že plávame dejinami, niežeby sme ich spoluvytvárali."
Tahiti je Hvoreckého utopický román, pred pár dňami vyšiel v nemeckom preklade. Alternatívnu knihu o Slovákoch, utečencoch žijúcich na ďalekom ostrove v Polynézii, vychádzajúcu z historických skutočností, by mal autor predstaviť nemeckým čitateľom aj na turné. "Otázne je, či to bude možné. Bola to tradícia, nemecký vydavateľ ma v minulosti poslal na tri pomerne dlhé turné po Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Koncom apríla a v máji ma čakajú zatiaľ tri definitívne potvrdené podujatia, potom nikto nevie," priznal Hvorecký a podčiarkol, že organizovanie akýchkoľvek kultúrnych podujatí doma či vo svete je počas pandémie extrémne náročné.
