Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
William Butler Yeats sa narodil v írskom Dubline 13. júna 1865. Detstvo strávil striedavo v rodnom meste a v anglickom Londýne.
Autor TASR
Dublin/Bratislava 13. júna (TASR) - Írsky básnik, dramatik a esejista William Butler Yeats je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1923. V sobotu 13. júna uplynie od narodenia tohto autora melancholických veršov 150 rokov.
William Butler Yeats sa narodil v írskom Dubline 13. júna 1865. Detstvo strávil striedavo v rodnom meste a v anglickom Londýne, letá prežíval u starých rodičov v kraji Sligo v magickom Írsku v spojení s keltskou atmosférou, legendami a folklórom.
Pohanské Írsko bolo inšpiráciou jeho prvotín (The Wanderings of Oisin - 1889, The Rose - 1893). K záujmu o írske národnostné hnutie ho neskôr pritiahla herečka Maude Gonnová, známa nielen svojím politickým presvedčením, ale aj krásou. Hoci sa o niekoľko rokov vydala za iného, zostala na dlhé roky jeho múzou.
Lady Augusta Gregoryová, umelkyňa a zberateľka írskych legiend sa spolu s ním stala v roku 1898 zakladateľkou Írskeho literárneho divadla v Dubline. Prvou drámou uvedenou v tomto stánku kultúry bola práve Yeatsova The Countess Cathleen (1892) inšpirovaná írskymi legendami. Nasledovali jeho ďalšie hry The Land of Heart's Desire (1894), Cathleen ni Houlihan (1902), The King's Threshold (1904). Yeats sa po celý zvyšok života venoval tomuto divadlu, v roku 1904 premenovanému na Abbey Theatre.
Yeatsova tvorba po roku 1910 nadobudla poetickejšie formy a ezoterický štýl. Vo svojich hrách určených komornejšiemu publiku experimentoval s tancom, spevom a hudbou, najmä bubnovaním. Inšpirovalo ho k tomu japonské klasické divadlo Nó.
Medzinárodný ohlas začala mať Yeatsova tvorba v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1922 ho zvolili za senátora írskeho parlamentu a v roku 1923 získal Nobelovu cenu za literatúru. Cenu dostal najmä za svoje dramatické diela, hoci v súčasnosti sa viac oceňuje jeho lyrika. Po udelení ceny vzrástol predaj jeho kníh a Yeats sa mohol zbaviť dlhov, po dlhom čase bol finančne zabezpečený.
Považuje sa za jedného z autorov, ktorých tvorba dosiahla vrchol až po udelení Nobelovej ceny. Zbierky básní The Tower (1928) a The Winding Stair (1929) boli inšpirované stredovekou vežou neďaleko mesta Gort na západe Írska, ktorú Yeats očarený jej vidieckym okolím kúpil za 35 libier a kde s rodinou istý čas býval.
Yeats, ktorý mal od mladosti slabosť pre ezoteriku a mysticizmus, sa oženil ako 52-ročný v roku 1917. Jeho mladá manželka Georgie Hyde-Lees (v čase sobáša mala 25 rokov) mala údajne schopnosti média, ktoré sa prejavili napríklad pri experimentovaní s automatickým písaním. Dvojica mala dve deti.
Dramatik a básnik zomrel vo veku 73 rokov 28. januára 1939 v Roquebrune-Cap-Martin vo Francúzsku. Jeho ostatky boli prevezené do milovaného írskeho Sliga až v roku 1948.
William Butler Yeats sa narodil v írskom Dubline 13. júna 1865. Detstvo strávil striedavo v rodnom meste a v anglickom Londýne, letá prežíval u starých rodičov v kraji Sligo v magickom Írsku v spojení s keltskou atmosférou, legendami a folklórom.
Pohanské Írsko bolo inšpiráciou jeho prvotín (The Wanderings of Oisin - 1889, The Rose - 1893). K záujmu o írske národnostné hnutie ho neskôr pritiahla herečka Maude Gonnová, známa nielen svojím politickým presvedčením, ale aj krásou. Hoci sa o niekoľko rokov vydala za iného, zostala na dlhé roky jeho múzou.
Lady Augusta Gregoryová, umelkyňa a zberateľka írskych legiend sa spolu s ním stala v roku 1898 zakladateľkou Írskeho literárneho divadla v Dubline. Prvou drámou uvedenou v tomto stánku kultúry bola práve Yeatsova The Countess Cathleen (1892) inšpirovaná írskymi legendami. Nasledovali jeho ďalšie hry The Land of Heart's Desire (1894), Cathleen ni Houlihan (1902), The King's Threshold (1904). Yeats sa po celý zvyšok života venoval tomuto divadlu, v roku 1904 premenovanému na Abbey Theatre.
Yeatsova tvorba po roku 1910 nadobudla poetickejšie formy a ezoterický štýl. Vo svojich hrách určených komornejšiemu publiku experimentoval s tancom, spevom a hudbou, najmä bubnovaním. Inšpirovalo ho k tomu japonské klasické divadlo Nó.
Medzinárodný ohlas začala mať Yeatsova tvorba v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1922 ho zvolili za senátora írskeho parlamentu a v roku 1923 získal Nobelovu cenu za literatúru. Cenu dostal najmä za svoje dramatické diela, hoci v súčasnosti sa viac oceňuje jeho lyrika. Po udelení ceny vzrástol predaj jeho kníh a Yeats sa mohol zbaviť dlhov, po dlhom čase bol finančne zabezpečený.
Považuje sa za jedného z autorov, ktorých tvorba dosiahla vrchol až po udelení Nobelovej ceny. Zbierky básní The Tower (1928) a The Winding Stair (1929) boli inšpirované stredovekou vežou neďaleko mesta Gort na západe Írska, ktorú Yeats očarený jej vidieckym okolím kúpil za 35 libier a kde s rodinou istý čas býval.
Yeats, ktorý mal od mladosti slabosť pre ezoteriku a mysticizmus, sa oženil ako 52-ročný v roku 1917. Jeho mladá manželka Georgie Hyde-Lees (v čase sobáša mala 25 rokov) mala údajne schopnosti média, ktoré sa prejavili napríklad pri experimentovaní s automatickým písaním. Dvojica mala dve deti.
Dramatik a básnik zomrel vo veku 73 rokov 28. januára 1939 v Roquebrune-Cap-Martin vo Francúzsku. Jeho ostatky boli prevezené do milovaného írskeho Sliga až v roku 1948.
